Evanjelium nám dnes pripomína, že niet človeka, ktorý by bol bez dlhu, teda bez viny. Je to dlh voči Bohu, ktorý je neporovnateľne väčší než akýkoľvek dlh voči ľuďom. Ježiš použil príklad dvoch dlžníkov. Prvý predstavuje dlh človeka voči Bohu, ktorý je desaťtisíc talentov, dvestosedemdesiat ton zlata, dlh, ktorý nie je možné splatiť. Druhý dlžník predstavuje dlh človeka voči človekovi, a ten je opísaný sumou sto denárov, čo je štvrťročný zárobok.
Dôležité je mať vedomie nášho dlhu voči Bohu, nezávisiac od medziľudských podlžností. Boh nám svoje odpustenie nevnucuje. To, že odpustil dlžníkovi, bolo preto, že sa ho dotkla jeho životná situácia. Boh odpúšťa z najhlbšieho vnútra, z dotknutého srdca. S rešpektom a veľkodušnosťou voči človekovi je pripravený udeliť odpustenie navždy.
Ježiš hovorí Petrovi aj nám dnes, akým spôsobom máme odpúšťať. Objaviť v sebe postoj vnútornej citlivosti na neustálu otvorenosť odpustenia.
Fr. Šimon OP
