„Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.“ V dnešnom evanjeliu máme predstavených Otca, Syna i Ducha, čiže celú svätú Trojicu, a človeka, ktorý stojí pred týmto veľkým tajomstvom, ktoré ho úplne prerastá. V predchádzajúcej kapitole Ježiš povedal učeníkom: „Oznámil som vám všetko, čo som počul od svojho Otca.“ (Jn 15, 15) Používa slovo, ktoré vyjadruje snahu pozdvihnúť balvan, ktorý presahuje sily človeka. Akokoľvek by sa snažil ho podvihnúť, nie je v stave to urobiť.
„Duch Svätý vás uvedie do plnej pravdy.“ Duch svätý nás chce sprevádzať a vovádzať do tajomstva života s Bohom. Evanjelista Lukáš o tom píše: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy?“ (Lk 6, 39) Dôležité je vedieť, kto nás v živote vedie, kým sa inšpirujeme. Kde je cieľ nášho života? Alebo v Skutkoch apoštolov v stretnutí Filipa so sluhom Etiópskej kráľovnej Kandaky: „Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša, opýtal sa: „A aj rozumieš, čo čítaš?“ On odvetil: „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“ (Sk 8, 30) A Filip mu vysvetľoval, ako sa v Ježišovi naplnili predpovede Starého zákona o Pánovom služobníkovi. Alebo v Apokalypse: „Už nebudú hladovať ani žízniť; nebude na nich dorážať ani slnko, ani iná horúčosť, lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu.“ (Zj 7, 16)
Hoci žijeme po zmŕtvychvstaní Krista a zoslaní Ducha Svätého, je aj v nás táto ľudská nemoc, prijať Božiu pravdu. Bola to skúsenosť prvotnej Cirkvi, ktorú opisuje evanjelista Ján. Snaží sa opísať tajomstvo Najsvätejšej Trojice, Ducha Svätého, ako chápať Ježiša. Preto je aj v dnešnej dobe veľmi potrebné pozývať Ducha Svätého do svojho života, aby nás On sám postupne vovádzal do života svätej Trojice.
Fr. Šimon OP