Viera v zmŕtvychvstanie Ježiša Krista sa opiera o dva historické fakty. Prázdny hrob a stretnutia so Zmŕtvychvstalým. Prázdny hrob nie je dôkazom viery, ale predpokladom pre osobné spojenie so živým Bohom.
Hrob je prázdny, lebo: „Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami.“ (Sk 2, 32) Peter a ostatní apoštoli boli svedkami, že Ježiš po usmrtení opäť žil a stretli sa s ním. Prvé svedkyne boli ženy. V židovstve ženy nemohli právoplatne svedčiť pred súdom. Možno práve preto je v Evanjeliu správa o nich, že sa stretli so zmŕtvychvstalým Pánom. Apoštoli boli židia a rečiam žien neverili. Evanjelista podáva prvé svedectvo veľkonočnej viery, nie dôkaz na súd.
Aký je kresťanský výklad prázdneho hrobu? Boh koná v dejinách a Slovom, ktorým stvoril vesmír, vzkriesil Ježiša. Druhý výklad je židovský. Hrob je prázdny, lebo Ježišovi učeníci v noci odstránili mŕtve telo, kým strážiaci rímski vojaci spali. Tento výklad šírili židia, aby popreli kresťanské chápanie prázdneho hrobu. Pre evanjelistu žiaden z týchto dôvodov nie je dôležitý. Dôležité je, že aj židia priznávajú, že Ježiš bol položený do hrobu a že hrob bol vo veľkonočné ráno prázdny.
Pán Ježiš neostal v hrobe. Učeníci až pomocou stretnutí so Zmŕtvychvstalým prechádzali strastiplnou cestou od prázdneho hrobu k veľkonočnej viere. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ Galilea je miesto, odkiaľ pochádzali, odkiaľ ich povolal.
Kostol, krst, sviatosti majú byť východiskom, odkiaľ začíname. Vraciame sa na staré miesta s novým pohľadom, novou skúsenosťou. Zmŕtvychvstalý Kristus nás čaká i v tých najmenej roztomilých situáciách, kde by sme ho nikdy nehľadali – ale kde ho tak veľmi potrebujeme.
Fr. Šimon OP
