Vzkriesený Kristus a apoštoli - akad. maliar Ladislav ZáborskýLk 24, 35-48

Ježišovo zmŕtvychvstanie prekračuje ľudské zmysly. Zaskočení učeníci majú pocit, že vidia ducha. Sú neschopní rozpoznať Ho. Zmŕtvychvstalý Kristus nie je iná osoba, ako Ježiš z Nazareta. Hlavne evanjelista Lukáš opisuje fakty, ktoré potvrdzujú totožnosť zmŕtvychvstalého Krista s historickým Ježišom z Nazareta.

Zmŕtvychvstalý zjavuje učeníkom svoje telo. Myslenie ľudí z prostredia biblie považuje ľudské telo ako osobu v celosti. „Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“ Zmŕtvychvstalý Kristus, ktorého uctievame ako nášho Pána a Boha, je ten istý Ježiš z Nazareta, ktorý sa narodil a žil na tejto zemi. Naša viera sa preto potrebuje realizovať v dvoch rovinách. Odovzdávať skúsenosť so živým Bohom, čiže kontempláciu, ale aj skutkami to potvrdzovať. Modliť sa, ale aj konať, čo je v našich silách. Ohlasovať Božie kráľovstvo, ale aj spravodlivosť medzi ľuďmi. Spievať aj trpieť. Veriť a túžiť po porozumení.

Sme pokúšaní uzavrieť sa do škrupiny individuálnej nábožnosti, chrámu, liturgie, viery prežívanej len vo svojom vnútri. Nie menej silné pokušenie spočíva v pohltení sa prácou, neustálou činnosťou vo veciach verejných. Rovnováha v Ježišovi, ktorý je človekom a súčasne Božím synom. Nosí na tele znaky smrti, a pritom je živý. Nosí v sebe čas i večnosť.

Kristus chce dať aj nášmu životu, našim skutkom správny tvar, nepominuteľnú pečať. On je prítomný na ceste nášho života, stojí a klope na naše srdce. Je ukrytý v stvoreniach. Nie ako ďalšie bytie medzi inými, ale ako kvas, ktorý všetko pretvára a posväcuje. Človek je Božie dielo, v istom zmysle je ako Kristus, nosí v sebe ťarchu života, jeho ohraničení, ale aj iskierku večnosti. Ako napísal nemecký básnik R. M. Rilke (1875-1926): „Človek je ako chrám, v ktorom vrchol kopuly nevidieť.“

Fr. Šimon OP