Lk, 8, 16-18
Postaviť zažatú lampu pod posteľ je to isté, ako nechať naštartované auto v garáži či nasadiť si slnečné okuliare v noci. Takto sa marí potenciál, neguje dôvod existencie daných vecí. Človek bol stvorený Bohom a je volaný k nemu, do spoločenstva s ním. No už prvé stránky Biblie – udalosti v rajskej záhrade – ukázali, že človek sa pred Bohom skrýva. Každým hriechom odvraciame svoju tvár od Boha a nastavujeme ju tme, v ktorej nevidíme Božiu lásku a v ktorej nespoznávame v ľuďoch svojich bratov a sestry. Hriech vedie človeka ku skrývaniu sa najprv pred Bohom, potom pred sebou samým a pred ľuďmi. No ak človek začal hru na schovávačku, Boh ju v osobe Krista ukončil. Kristus nám ukázal, že nech sme akokoľvek zhrešili, akokoľvek zablúdili, nie je dôvod na beznádej či strach, vždy je cesta späť. On je tou cestou. Kráčať po tejto ceste znamená byť naplno človekom; znamená stať sa lampou postavenou na svietnik, ktorá svieti aj pre iných. Možno aj pre tých, ktorí sa ešte stále skrývajú.
Fr. Alan, OP
