Božie slovo dnešného dňa je adresované farizejom, aj saducejom, mýtnikom, hriešnikom, ľuďom spravodlivým a nakoniec aj nám čitateľom dnes. „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu.“ Istý človek, to znamená, že to môže byť každý človek. V jeho živote nie je prítomná noc. „Deň čo deň prepychovo hodoval.“ Noc je aj myšlienka na smrť, ktorá sa aj dnešnému človeku zdá byť nemoderná, dokonca nejednému pripadá ako morbídna, ak sa na ňu v rozhovore navedie reč. V marci minulého roku to vyjadril pápež František: „Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že zostaneme zdraví v chorom svete.“

„Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. …len psy prichádzali a lízali mu vredy.“ Žobrák, plný vredov, má meno. Lazár v preklade znamená, ten, komu pomáha Boh. Boháč má bohatstvo, požíva verejnú úctu. Spoločníkmi Lazára sú psy. V časoch Ježiša sa o pohanoch hovorilo s pohŕdaním ako o psoch. Boháč bol veriacim človekom a ocitol sa v pekle: „Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!“ Poznal otca viery Abraháma a obracia sa k nemu s prosbou. Aj Abrahám oslovuje boháča: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života.“

To, čo majú obaja spoločné, je smrť. Istota smrti. Lazár nemal ani pohreb: „Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho.“ Boháč mal zrejme honosný pohreb, možno štátny s poctami a Rekviem v katedrále. Ježiš aj nám dnes hovorí: „Memento mori“ je latinské príslovie, ktoré znamená Pamätaj, že zomrieš. Človek sám seba môže síce klamať do poslednej hodiny, ale svoj život, ktorý presahuje hranice pozemského života, neoklame. Čo bude so mnou, ak do dvadsiatich štyroch hodín zomriem? Pane Ježišu, synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.

Fr. Šimon OP

Share This