Mt 10, 16-23

„Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov.“ Evanjelista Matúš dnes píše o tom, čo čaká ohlasovateľov Ježišovej misie vo svete. Nesmú nikdy zabudnúť na to, že ich osud bude podobný osudu Učiteľa. Teda, že stálym znakom a kritériom autentickosti misie je prenasledovanie.

Pre apoštolov to musel byť šok. Lebo vedeli, že znakom doby, keď príde Mesiáš, má byť niečo úplne iné. „Vtedy bude vlk bývať s baránkom a leopard spočívať s kozliatkom; i teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu a drobný chlapček ich bude zavracať. Krava i medveď budú sa pásť, ich mláďatá budú ležať spolu a lev bude ako vôl žrať slamu. Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada, do jamy vretenice siahne rukou odkojenča. Nebudú zle robiť a nebudú škodiť na celom mojom svätom vrchu; lebo zem bude plná poznania Pána, ako vody pokrývajú more.“ (Iz 11, 6, 9)

Uskutočneniu mesiášskeho času predchádza prechod cez takú ťažkú skúsenosť, že môžeme hovoriť o bytí „ovce medzi vlkmi“. Svätý Gregor z Nyssy k tomu používal metaforu lezenia na vysoký vrch. Treba začať od úpätia, zaobstarať si všetko potrebné a začať opatrne liezť. Čím vyššie vystúpime, musíme sa stávať ľahší. Odpájať sa od pomoci iných, ktorých sme predtým potrebovali. Bez „jednoduchosti“, čiže, čoraz väčšieho zbavovania sa nevyhnutých vecí, nedosiahneme vrchol.

Fr. Šimon, OP

Share This