Judášova matkaMt 26, 14-25

Judášova matka bola už vo veľmi vysokom veku, keď navštívila apoštola Jána. Rozprávala mu o tom, ako sa prvýkrát pozrela na svojho syna, keď ho porodila. Celá rodina sa tešila z jeho narodenia. Bol bystrý a učenlivý. Po zrade Ježiša a samovražde so zdesením čítala slová evanjelistu Matúša: „Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ A kládla si bolestné otázky, kvôli čomu ho porodila?

Keď mal sedemnásť rokov, spojil sa s tými, ktorí chceli oslobodiť Izrael spod okupácie Rimanov. Netrpezlivo čakal Mesiáša. Keď počul o Ježišovi, hneď šiel za ním. Odrádzala ho, ale on bol plný nadšenia a nádeje. Veril, že Ježiš obnoví Izrael. Neskôr prichádzal stále viac smutný, rozčarovaný, nič nerozprával. Ježiš nebol tým mesiášom, akého si predstavoval. Jeho láska k Ježišovi prerastala v nenávisť.

Veľmi sa bála, pretože ho zahrnulo nesmierne zúfalstvo. Ako besné psy ho prenasledovali výčitky svedomia a nakoniec sa obesil. “Som Judášova matka, nedokážem ho vyhodiť zo svojho srdca. Keby sa láska nachádzala v hlave, urobila by som to, ale on je v mojom srdci.” Nakoniec povedala Jánovi: „Porozprávaj sa s Matkou toho, ktorého môj syn zradil. S Ježišovou matkou, možno ona pochopí a odpustí matke zradcu. Matke, ktorá porodila toho, ktorý sa nemal narodiť.“

Fr. Šimon OP

Share This