Jn 15,12-17
Zvyčajne niekoho milujeme preto, že v ňom spozorujeme nejaké dobro – krásu, múdrosť či láskavosť. Naša láska je odpoveďou na dobro, ktoré nás priťahuje. Zázrak kresťanského povolania spočíva v tom, že Boh si nás nevyvolil preto, že by v nás videl nejaké dobro alebo že by nás vôbec potreboval. Jeho láska k nám nebola pritiahnutá nejakým naším dobrom, skôr ona je prameňom všetkých dobier, ktoré máme. A jeho vyvolenie je aj napriek našim chybám, s vedomím našich pádov. Kresťan nie je ten, kto si „zvolil“ byť dobrým. Je tým, kto bol vyvolený, aby bol svetlom v temnote. A ako sa skrývajúceho Adama po hriechu Boh pýtal: „Kde si, Adam?“ tak sa aj dnes Kristus pýta každého z nás: „Kde si, keď je potrebná tvoja láska? Keď tvoj brat trpí, keď svet potrebuje tvoje svedectvo?“
Pane, daj, aby som miloval, aj keď mňa nebudú milovať.
Fr. Samuel, OP
