V evanjeliách nemáme zachytených veľa momentov, ktoré by ukazovali Ježiša, ako plače. A predsa, keď sa približoval k Jeruzalemu, zaplakal. O čom svedčí Ježišov plač? V tomto úryvku o dvoch veciach, ktoré, paradoxne, skrze jeho ľudskosť ukazujú jeho božskú podstatu.
Tou prvou je deštrukcia, ľudské utrpenie a smrť. Ježiš ako Boží Syn, ktorý prišiel, aby ľudia mali život, nemôže nezaplakať nad zmárnenými životmi, nad ničením a smrťou, podobne ako pri hrobe Lazára alebo v Getsemanskej záhrade. No je ešte niečo oveľa viac, čo privádza Ježiša k slzám. Je to tvrdosť ľudského srdca, ktoré na Božiu ponuku pokoja, milosrdenstva a spásy dokáže povedať nie a otočiť sa Bohu chrbtom. To je ten prvý moment, keď ľudia nespoznávajú čas svojho navštívenia.
Ježišu, pretvor naše srdcia podľa svojho srdca.
Fr. Irenej, OP
