Pre ľudí, ktorí majú vzťah k pestovaniu, je semeno zasiate do zeme miestom dotyku so životom a jeho tajomstvom. Nikde nie je zaručené, že každé zasiate semeno vyklíči. A aj keď vyklíči, cesta k úrode je ešte veľmi dlhá. Ježiš používa odumretie semena a klíčenie ako obraz vedomého prijatia údelu smrti. No nie až na konci života, ale už od jeho začiatku. „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ Pozýva nás každodenne odumierať túžbe silou mocou si zachovať tento život. Skôr nás pozýva, aby sme čas nášho života využili na premenu. Je totiž úžasnejšie pozorovať klíčenie, rast, kvitnutie a dozrievanie ako hromadiť sýpky plné zrna bez života.
Či žijeme alebo zomierame, patríme Pánovi (Rim 14, 8).
Fr. Irenej, OP
