Lk 2, 1-14

Anjel v snahe pomôcť svätej rodine, zhromaždil všetky zvieratá, aby vybral tých vhodných. Prvý vystúpil lev a vyhlásil: „Len kráľ zvierat je hoden slúžiť Pánovi sveta.“ A dodal: „Každého, kto sa priblíži k Dieťaťu, roztrhám na kusy.“ „Si príliš krutý,“ povedal anjel. Keď to počula líška, potichu pristúpila k anjelovi a s nevinným výrazom v tvári povedala: „Ja sa o nich najlepšie postarám. Dieťaťu zoženiem najsladší med a rodičom každé ráno doručím čerstvú sliepku na vývar.“ „Si veľmi prefíkaná,“ povedal anjel. V tom sa majestátne priblížil páv, rozvinul svoj prekrásny vejár a vznešene sa ponúkol: „Chudobnú maštaľ vyzdobím krajšie ako Šalamún chrám.“ „Ty si zas nadmieru márnivý,“ povedal anjel. Aj iné zvieratá prejavili záujem, predstupovali pred anjela a chválili sa svojimi prednosťami a užitočnosťou. Ale všetky márne. Žiadne sa nekvalifikovalo byť pomocou Svätej rodine.

Nakoniec sa anjel ešte raz prísne rozhliadol po dave a zazrel osla s volom pri práci na neďalekom poli. Opýtal sa ich: „Čo vy môžete ponúknuť?“ „Nič“, povedal osol a smutne sklopil uši. „Nič sme sa nenaučili okrem pokory a trpezlivosti, lebo všetko ostatné nám prinášalo len rany od biča“. Vôl skromne dodal: „Ale možno by sme z času na čas mohli použiť náš chvost na odohnanie múch.“ „Poďte, vy ste tí, ktorí sa hodíte do blízkosti Betlehemských jaslí“, povedal anjel.

Pokora a trpezlivosť učia človeka odstupu od každodenného diania a vnímavosti na znamenia v čase. Získať ich nie je jednoduché, lebo honba za novými a novšími zážitkami hýbe každodenným životom. „Učte sa odo mňa, hovorí Kristus, pretože som tichý a pokorný srdcom.“ (Mt 11, 25-30)

Fr. Šimon OP