„Čas patrí Bohu. Pán je Pánom času, dáva mu zmysel. Realita je však trošku iná. My sme Boha okradli o čas. Koľkokrát máme čas na všetko, len nie na Boha. Aby čas naozaj plnil svoju úlohu, ktorú má, je potrebné ho pustiť. Ako je potrebné pustiť v našom živote.
Až vtedy budeš šťastný, keď pustíš svoju víziu šťastia. Až vtedy budeš spokojný, keď pustíš svoju víziu spokojnosti. Až vtedy bude mať tvoj život zmysel, keď pustíš svoju víziu toho, čo to znamená mať zmysel v živote.
Lebo to nie ty dávaš životu zmysel. Tak ako celému stvoreniu dáva zmysel Boh, ktorý ho svojím slovom povoláva k existencii, tak aj môjmu životu dáva zmysel Boh. Jeho slovom som povstal. Jeho ducha som dostal.
Až keď pustíš svoju víziu, až vtedy uvidíš, ako Boh bude konať v tvojom živote. Až keď pustíme Pána Boha do svojho života, keď ho budeme počúvať viac ako to, čo vo mne vzbudzuje moje ego, až vtedy Boh bude písať v našom živote krásny príbeh, ktorý vedie k spáse a vykúpeniu.
Pusťme opraty, ktoré tak pevne držíme, dovoľme Pánu Bohu, aby nás miloval, aby nás spasil, aby nám ukazoval, čo je pravda, hodnota, zmysel života, večnosť. Aby nás presvedčil o tom, že je Otec, ktorý pre lásku k nám robí všetko.“
Fr. Rafael, OP
