Rodiny z farnosti Zvolen-Západ sa aj tento rok spojili a strávili spolu víkend v Hronskom Beňadiku. V rámci duchovnej obnovy sme rozjímali nad Ježišovým rozhovorom so Samaritánkou, využili sme osobný čas na stíšenie, ale tiež sme sa snažili odovzdať vieru svojim deťom cez ďalšie duchovné aktivity.Bývalý kláštor v Hronskom Beňadiku ponúka krásne a pokojné prostredie presne šité pre potreby nášho spoločného víkendu. Okrem toho, že sme bývali v pekných a priestranných izbách, k dispozícii sme mali priamo v areáli kaplnku, spoločenskú miestnosť, obývačku a jedáleň, kde nám pani kuchárky ponúkali výbornú domácu stravu. Vonkajší priestor kláštora sme využili na oddych a detské aktivity a k dispozícii sme mali aj kláštornú kaviareň, kde sme za milodar dostali kávu či ľadový čaj. Jednoducho, miesto ako stvorené pre rodiny s deťmi, ktoré chcú stráviť pokojný čas na duchovných cvičeniach.
Po minuloročných pozitívnych ohlasoch sa k nám tento rok pridali ďalšie rodiny a preto sme radi, že sme spoločne mohli vytvoriť úžasnú komunitu ľudí, ktorí majú rovnaké záujmy a smerovanie. S naším duchovným otcom Rafaelom Tresom to išlo o to ľahšie, opäť pre nás pripravil skvelý program. Jednotlivé prednášky boli znovu rozdelené zvlášť pre mužov a zvlášť pre ženy. Ide len o praktické hľadisko, aby sa vždy jeden z rodičov mohol venovať deťom a ten druhý mohol mať tak veľmi potrebný a vzácny čas len pre seba, svoje stíšenie, rozjímanie či modlitbu.
Témou našich duchovných cvičení bol Ježišov rozhovor so Samaritánkou. Na úvod nám páter Rafael vysvetlil historické súvislosti a vzťahy medzi Židmi a Samaritánmi, aby sme pochopili, prečo sa tieto dve skupiny nechceli vzájomne stýkať. A tak sme hneď v prvý večer uvažovali nad tým, či aj my máme v živote ľudí alebo skupiny, ktoré sme zavrhli alebo vyradili zo svojho života. Či sú situácie alebo vzťahy, ktorým sa vyhýbam, a prečo sa bojím ich napraviť. Páter Rafael nám prízvukoval, že pokoj a jednota sú viac ako moje ego. Ďalej sme sa dozvedeli, že studňa bola pre Židov miesto, kde sa zaľúbili. Stretnutie Ježiša a Samaritánky sa odohráva pri studni, kde si Pán Ježiš pýta od nej vodu: Daj sa mi napiť, čo znamená: Dovoľ mi znovu sa do teba zamilovať, ide mi o teba. To, čo Ježiš hovorí Samaritánke, hovorí aj mojej duši. Túži po mojej spáse.
Ďalší deň páter Rafael pripravil pre nás veľmi zaujímavú pomôcku, ktorou nám chcel vysvetliť, čo to znamená naplniť džbán živou vodou. Najprv sme sa zamysleli nad tým, čo je mojím džbánom – aké túžby potrebujem naplniť – a následne sme uvažovali nad tým, čo je mojou studňou, čiže ako tieto potreby napĺňam. Či naozaj túžim po živej vode alebo len po tej, po ktorej budem opäť smädný. Svoje zamyslenia sme si mohli napísať na papier do veľkého džbánu a pomohlo nám to pouvažovať nad tým, komu alebo čomu sa zaväzujeme a kam sa chceme posunúť. Veľkým povzbudením bolo opäť počuť, že hoci sme hriešni, Ježišovi na nás záleží. Stretnutie s Kristom nezmení našu minulosť, ale mení nás.
Počas celého víkendu sme počuli mnoho povzbudivých a tak potrebných slov pre naše napredovanie vo viere. Nás duchovný otec nás počas každej prednášky uisťoval o Božej láske, dobrote a milosrdenstve a tým upokojoval naše duše a mysle, že kráčame tým správnym smerom. Mnohí z nás si vyhradili čas aj na osobný rozhovor s pátrom Rafaelom, niektorí sme pozdieľali svoje názory a pocity s ostatnými a tak našli vnútorný pokoj, ale aj blízkosť priateľov.
Naše deti boli neodmysliteľnou a veľmi podstatnou súčasťou duchovných cvičení. Aktívne sa zapájali do programu – viedli spoločné ranné modlitby, čítali, miništrovali a spievali na svätých omšiach a zúčastnili sa aj na veľmi žiadanej rodinnej adorácii. Každá rodina mala opäť vyhradený svoj čas na osobné stretnutie s Kristom. Svoje deti sme priviedli čo najbližšie k oltáru a spolu sme Mu predložili svoje radosti a chvály, ale aj svoje trápenia a smútok a prosili o to, čo najviac potrebujeme. Spolu sme nášmu Pánovi zaspievali a zahrali chválové piesne a veríme, že aj takýmto spôsobom sme našim deťom dali veľký príklad v prežívaní viery a v tom, že vždy je tu niekto, na koho sa môžeme obrátiť a komu môžeme odovzdať všetko, čo nás teší, ale aj ťaží.
Deti mali veľkú radosť zo spoločného víkendu, vytvorili krásnu „bandu kamošov“, ktorí sa spolu vedeli zahrať, každý si našiel niekoho, s kým chcel tráviť čas, striedali sa v jedálni pri stole a tak sa navzájom lepšie spoznali a spriatelili. Tí starší dokonca ukázali krásny príklad, keď sa starostlivo venovali mladším deťom a tým aj odľahčili rodičov od neustálej pozornosti.
Tento rok prišli na duchovné cvičenia tri nové rodiny, jednou z nich je rodina Hurayová. Manželia Anna a Peter si spoločný víkend veľmi pochvaľovali: „Na duchovných cvičeniach sme boli prvý, ale určite nie posledný krát. Pookriali sme pri Božom slove a jeho mnohých vrstvách nadčasových významov, a dopriali si zastavenie a stíšenie od každodennosti. Načerpali sme inšpiráciu a povzbudenie v prítomnosti úžasnej komunity iných rodín a kultivovali vďačnosť za dary, ktorými oplývame. Deti takisto mali možnosť zakúsiť krásu spoločenstva a vidieť rodičov, ako sa zbližujú s Bohom aj inou formou než doma. Vďaka Jeho slovu a vedeniu pátra Rafaela máme nad čím kontemplovať celý nasledujúci rok. Veľmi ďakujeme za možnosť zúčastniť sa a tešíme sa o rok!“
Rodina Vilhančeková prišla na duchovné cvičenia v Hronskom Beňadiku po druhýkrát a aj tento rok odchádzali radostní a naplnení: „Keď sme v piatok takí unavení a vyčerpaní sadli do auta, vedeli sme, že oddychový víkend nás nečaká, ale túžba z minulého roka bola silná. A budúci rok bude opäť silnejšia. Totiž, aj keď bol víkend fyzicky náročný, naša duša sa vrátila radostná a pevnejšia. Páter Rafael opäť nepodcenil prípravu, svoj čas nám venoval v skupinách aj individuálne. Vo švungu povinností sme vďační, že nám je táto duchovná obnova dopriata. Bolo to to, čo sme potrebovali,“ uviedli manželia Vladka a Viktor.
Hoci dni ubiehali rýchlo, program bol pestrý a deti dali občas zabrať, jeden večer sme si predsa len vyhradili na spoločné oddychové posedenie. Keď už väčšina detí spala, dospelí sa mohli spolu porozprávať, lepšie sa spoznať, pozdieľať a aj spolu s pátrom Rafaelom stráviť pohodový a veselý čas prakticky do noci.
Verím, že z duchovných cvičení v Hronskom Beňadiku sme všetci odchádzali naplnení Božím slovom, radostní z nášho spoločenstva a pevnejší v našich rodinách. Tešíme sa na ďalší ročník, ale dovtedy aj na ďalšie osobné či farské stretnutia. Zároveň ďakujeme pátrovi Rafaelovi, že nám venoval svoj čas, odovzdal nám Božie posolstvo a zvládol aj často náročný nápor detí, ktoré si nášho pána farára nesmierne obľúbili ☺
Alžbeta Paulíková
