Lk 19,11-28
Ježiš opisuje Boha ako Pána, ktorý ide prevziať iné kráľovstvo a tak v čase neprítomnosti v dôvere zverí svoj majetok sluhom. Boh, ktorý sa stará, dôveruje, pozýva k spolupráci. No v evanjeliu čítame zvláštne reakcie ľudí. Najskôr ide o občanov, ktorí ho nenávideli a nechceli, aby sa vrátil. Čo spôsobilo, že títo ľudia v čase neprítomnosti Pána nadobudli k nemu nevraživosť, až nenávisť. Ježiš nedáva všeobecnú odpoveď, ale ide do konkrétností. Odpoveďou je postoj sluhov, ktorým Pán zveril svoje peniaze. Tí, ktorí si nenechali pokriviť obraz Boha a plnili jeho vôľu, priniesli ovocie svojej práce a dostali bohatú odmenu. No posledný sluha videl Pána ako prísneho, nespravodlivého, krutého a ziskuchtivého. Na takom poslaní nechcel mať účasť, a preto vracia Pánovi jeho mínu. Záver príbehu vyznieva ako Boží súd a odsúdenie. No Pán iba zopakoval slová posledného sluhu a nič k nim nepridal. Naším súdom je teda pohľad, v ktorom vidíme život ako dar a angažovanie ako niečo dobré alebo ako prekliatie, kde naše angažovanie nič dobré neprináša. Večnosť a časnosť sa prelínajú. Nenechajme si pokriviť obraz Boha, nerezignujme na dobro daru života a získajme veľa vzácneho usilovnou prácou.
Pane, buď nám blízkym v čase tvojej vzdialenosti.
Fr. Irenej, OP
