Jn 15,26-16,4a
Ježiš sa vedel tešiť aj spontánnou radosťou. Radosťou okamihu, ktorá prináša potešenie. No pritom už od začiatku svojho verejného účinkovania pripravuje svojich učeníkov a poslucháčov aj na inú radosť. Vo svojich blahoslavenstvách hovorí: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení“ (Mt 5,4). To Ježiš hovorí o radosti, ktorú ani plač nad neprávosťou a biedou života nemôže umenšiť. Pretože jej garantom nie je človek, ale Boh. Boh, ktorý odmeňuje dobro a trestá zlo. Boh, ktorý je prameňom života, a to nielen pozemského, ale aj života milosti, ktorý presahuje hranicu smrti. Vedieť vložiť takúto dôveru v Boha a podľa nej žiť v každodennosti je darom Ducha. Ducha Tešiteľa a zároveň Ducha pravdy viery, nádeje a lásky.
Bože, daj nám slzy i dôvernú radosť tvojho Ducha.
Fr. Irenej, OP
