„Ponáhľala sa do istého judského mesta v hornatom kraji.“ Mária sa ponáhľa za znamením, ktorým je prisľúbený Boží posol, ktorý sa má narodiť z neplodnej a ešte k tomu zostarnutej Alžbety. Plodnosť neplodnej jej pomáha považovať nemožné za možné.
Stretnutie s Bohom dalo v Márii všetko do pohybu. Boží dar ju núti, aby ho odovzdala ďalej. Boh, ako nikto iný, túži po nájdení človeka strateného v bludisku civilizácie. Prostredie, kde sa vybrala Mária, bolo hornaté. Teda miesto ťažko dostupné. Nie ľahko sa Boh dostáva k človeku. Zmienka o hornatom kraji nám pripomína strateného Adama a v ňom každého človeka.
Mária s Dieťaťom ukrytým v jej lone. Skôr, ako sa Ježiš naučí chodiť, skôr, ako sa naučí rozprávať, vnútorne pobáda Máriu na cestu do ťažko dostupného miesta, lebo veľmi túži dôjsť k človeku stratenému v labyrinte pominuteľného života. Návšteva u Alžbety ukazuje Máriu ako tú, ktorá predchádza stretnutiu Božieho Syna s človekom. V nej sa toto všetko deje skôr ako okolo nej.
Fr. Šimon, OP
