Jednou z dôležitých vecí v našom živote je odmena. Po vykonanej práci, po určitej námahe, po obete prichádza zadosťučinenie. Zadosťučinenie či odmena sú dobré veci, ak nás neprivádzajú k tomu, aby sme „zaspali na vavrínoch“. Ježiš viackrát čelí takýmto situáciám. Jednou z nich bolo, keď rozmnožil chlieb a ľudia sa najedli. Vtedy z neho chceli urobiť kráľa, no on im zmizol a šiel do samoty modliť sa. Dnes čítame o mnohých uzdraveniach, keď mu ľudia chceli prejaviť vďačnosť ako mimoriadnemu uzdravovateľovi. No jeho poslanie nie je vyliečiť všetky choroby sveta. Preto sa znovu vytratil, utiahol sa do samoty, aby sa modlil. On totiž prišiel uzdraviť tú najväčšiu chorobu sveta – odmietnutie lásky človeka k Bohu a blížnemu. Aby dokázal vyliečiť túto ranu hriechu, potreboval ducha prijatia námahy a obety, aby mohol objať kríž. Kríž sa pre neho stane nástrojom smrti, no pre nás znakom požehnania.
Pane, posväcuj nás múdrosťou kríža.
Fr. Irenej, OP
