Včera sme počuli, ako Ježiš učí apoštolov modlitbu Otče náš, a dnes jeho uvedenie do modlitby pokračuje. Rovnako ako pri Otčenáši ide o dôverný rozhovor, včera medzi Otcom a Synom a dnes medzi priateľmi. Modlitba Otče nás sa začína oslavou Boha a končí sa núdzou človeka, v ktorej je Boh štedrým darcom. Dnešná modlitba sa začína naopak – prosbou v núdzi, po vypočutí ktorej prichádza vďaka a oslava Boha. Takto Ježiš ukazuje, ako je modlitba nám ľuďom prirodzená.
Tak ako potrebujeme v medziľudskej komunikácii budovať kultúru stretnutia – prosba, vypočutie, pomoc, vďaka a chvála, ktoré v konečnom dôsledku pomáhajú zveľaďovať vedomie ľudskej dôstojnosti. Tak aj v modlitbe, ako stretnutí človeka s Bohom, ktorá nás obnovuje vo vedomí Božích detí, sa rodí vedomie hĺbky dôstojnosti človeka, schopné jednoty s hĺbkou Boha, ktorý sa nám dáva.
Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!
Fr. Irenej, OP
