Už svätý Augustín hovorí o tom, aké je ľudské srdce nespokojné. Vo svojich Vyznaniach píše, ako vyskúšal skoro všetko v živote, a nenašiel pokoj. Každý zážitok, každá radosť, každá životná méta na chvíľu potešila jeho srdce a potom zmizla. A srdce sa mu ešte viac naplnilo smútkom za prchavou radosťou života. No potom hovorí o stretnutí s Bohom, o svojom obrátení. Hovorí o tom krásnym obrazom, že hľadal Boha všade vonku, a on bol vnútri. „Bol si so mnou a ja som nebol s tebou. … Dotkol si sa ma a zahorel som túžbou po tvojom pokoji.“ Augustín našiel odpočinok pre svoju dušu, podobne ako to hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu, tým že zobral na seba jeho bremeno. Cez dar života sa priblížil Pánovi života.
Pane, pomáhaj nám cez stvorenie objavovať teba, Stvoriteľa.
Fr. Irenej, OP
