Lk 19, 41-44

Ježiš plače, pretože napriek veľkému úsiliu sa mu nepodaril zámer, aký mal od počiatku, zhromaždiť Boží ľud do jedného celku. Jeho plač je evidentným znakom, že jeho láska k Jeruzalemu, voči celému Izraelu je naďalej živá, nekonečne veľká.

Neprišiel odsúdiť Izrael. Ale aby sa ako priateľ s priateľom porozprával s celým Izraelom, bez výnimky. Jeho depresia vzniká z dôvodu, že neviestky, hriešnici prijali jeho ponuku dialógu. Oproti tomu tí, ktorí boli povinní ako prví na ňu odpovedať, aspoň v tejto chvíli ju odmietajú.

Ježiš aj dnes prichádza a všetkým zveruje svoje slovo. Zodpovednosť máme vo svojich rukách, a On ju rešpektuje. Plače, no nenúti, nezasahuje silou. Hoci vidí, kam smerujeme, má v absolútnej úcte našu slobodu.

Fr. Šimon OP

Share This