Mk 16,9-15
Viera vo vzkriesenie naráža už od začiatku na dva druhy ťažkostí. Tým prvým druhom je nevera a tvrdosť srdca, ktorú Ježiš vyčíta aj svojim blízkym priateľom. Plač Márie Magdalény a starosť o mŕtve Ježišovo telo. Sklamanie a lamentovanie emauzkých učeníkov. Strach a zamknuté dvere večeradla, kde sa skrývali apoštoli. Naše ľudské ohľady nám niekedy vedia byť na prekážku viere v Božiu novosť a moc jeho milosti. Tým druhým okruhom ťažkostí je pokušenie nechať si túto informáciu pre seba. Veď my sme tí, ktorí sú na tej dobrej strane, a tí ostatní nech sa trápia. My sme tí Bohom ospravedlnení a tí hriešnici nech si nájdu svoju cestu. No Ježiš na konci Veľkonočnej oktávy dáva apoštolom misijný príkaz: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ Božia láska sa od stvorenia po vykúpenie chce rozdať každému, kto má otvorené srdce prijať túto Božiu ponuku. To nie je zásluha človeka, to je Božia milosť.
Bože, pomáhaj nám niesť tvoje evanjelium tomuto svetu.
Fr. Irenej, OP
