Jn 6,52-59
Jedna francúzska ľudová múdrosť nám hovorí, že nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili. Z tohto múdreho výroku môžeme vypozorovať jedno veľké pokušenie pre nás všetkých, a tým je schopnosť človeka urobiť si z prostriedku cieľ. Urobiť si z telesného potešenia, ktoré je chvíľkové, náhradu šťastia, ktoré má byť trvalé. A trvalé šťastie je v tom, aby sme pre veci neprestali vidieť ľudí. Pretože sme spoločenské bytosti a jednou z podstatných potrieb nás samých je budovať a prežívať vzťahy. Nie je totiž náhoda, že aj tajomstvo Najsvätejšej Trojice je tajomstvom súpodstatných vzťahov. Prijímajme preto náš každodenný chlieb, aby sme mali dostatok fyzických síl. No zároveň prijímajme Eucharistiu, aby nám bola trvalým pokrmom a osvetľovala ten duchovný cieľ, ktorým je spoločenstvo s Bohom a blížnymi v láske.
Pane, daj nám potrebný chlieb, aby sme správne žili.
Fr. Irenej, OP
