Mt 9, 32-38
Micheášovo proroctvo kráľovi Jozafatovi o Izraeli, roztratenom ako ovce bez svojho pastiera, nachádza svoje echo v Ježišovom súcitnom pohľade na okolostojace zástupy, ktoré boli hladné po slovách útechy, lebo od riadnych učiteľov zákona sa im ich nedostávalo. Táto veta pravdepodobne naráža na „ľud krajiny“, pohŕdavé pomenovanie, ktoré farizeji používali na označenie chudobných a nevzdelaných, ktorí nepoznali dostatočne zákon, aby ho dodržiavali alebo si ho ani nemohli dovoliť zachovávať. Tento súcit ho pohne k najväčšiemu skutku lásky v dejinách. A bude volať mnohých, aby ho v ňom nasledovali.

Pane, daj aby sme sa učili zľutovať sa nad tými, ktorí sú smädní po slovách útechy.

Fr. Damián, OP