Mystička, patrónka Ríma
Relikvia ex corpore (z tela)
Narodenie: 1384, Rím, Taliansko;
Smrť: 9. marec 1440 (56 ročná), Rím, Taliansko;
Kanonizácia: 29. máj 1608, Pavol V.;
Sviatok: 9. marec
Životopis: Pochádzala z patricijskej rodiny de Buscis. Už ako mladé dievča túžila po rehoľnom živote, ale na prianie rodičov sa vydala za Lorenza de‘ Ponte. Žila veľmi asketicky a nábožne. Mala tri deti, z ktorých dve zomreli v útlom veku. S láskou sa starala o domácnosť aj o služobníctvo. V ťažkých dobách, ktoré vtedy Rím prežíval, dávala príklad vrcholnej obetavosti a statočnosti. Obdivuhodná bola jej činorodá služba blížnym a pestovanie čností, najmä pokory a trpezlivosti. Podporovala chudobných, chorých a opustených, a kvôli tomu roku 1425 založila kongregáciu oblátok podľa regule svätého Benedikta. Zriekli sa nádhery v oblečení, prepychu, hlučných zábav a snažili sa o kresťanskú dokonalosť. Neskladali síce žiadne sľuby, z družiny mohli aj vystúpiť. Zaviazali sa iba poslušnosťou voči predstavenej. Takto žili až do roku 1433. V tom roku sa sústredili do kláštora Tor dei Specchi. V roku 1436, po smrti svojho manžela, sa k nim pridala aj Františka a stala sa tam predstavenou. Pokračovala vo svojom odriekavom a nábožnom živote. Bola obdarená neobyčajnými mystickými milosťami. Mala vízie, dar extáz, dar proroctva, dar uzdravovania chorých a dokonca kriesenia mŕtvych. Často vídala pri sebe svojho anjela strážcu. V roku 1440 bola navštíviť svojho vážne chorého syna. Pri spiatočnej ceste do kláštora na ňu náhle prišla slabosť. Vrátila sa späť k synovi a tam zomrela.
Pomoc: patrónka Ríma, žien, vdov a od roku 1925 aj motoristov (Pius XI.);
„Keď vydatú ženu volajú rodinné povinnosti, musí nechať Boha pred oltárom a nachádzať ho v domácich prácach.“ (sv. Františka Rímska)
