Zakladateľka Dcér a synov lásky, kanoziánov
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 1. marec 1774, Verona, Taliansko;
Smrť: 10. apríl 1835 (61 ročná), Verona, Taliansko;
Beatifikácia: 7. december 1941, Pius XII.;
Kanonizácia: 2. október 1988, sv. Ján Pavol II.;
Sviatok: 10. apríl
Životopis: Magdaléna Gabriela bola dcérou markgrófa Oktávia z Canossy a jeho ženy Terézie Szluhovej. Keď mala päť rokov, otec nešťastne zomrel. Neskôr spomínala, že práve v čase úmrtia otca prvýkrát pocítila túžbu zasvätiť svoj život Bohu. Dva roky po jeho smrti sa matka znovu vydala a svoje deti zverila svojmu strýkovi Hieronymovi, aby im poskytol vzdelanie. Ten s nimi nezaobchádzal dobre.
Magdaléna však dozrievala v telesnom a morálnom utrpení, pričom sa zvlášť utiekala k Bolestnej Panne Márii. Bola veľmi citlivá na duchovné skúsenosti a svoje povolanie horlivo hľadala prostredníctvom modlitby a praktizovania evanjeliových čností. Dvakrát sa snažila vstúpiť ku karmelitánkam, ale ani raz tam nezostala natrvalo, pretože jej chýbala možnosť aktívneho angažovania sa do služby lásky v prospech chudobných a biednych.
Zapojila sa do smutných spoločenských, politických a cirkevných udalostí svojej doby a svojho mesta a skúšala rôzne charitatívne iniciatívy v prospech chudobných a opustených detí. V tom čase Napoleon obsadil severné Taliansko. Po bojoch zostalo mnoho detí sirotami. Magdaléna sa ich ujímala, poskytovala im jedlo, prístrešie aj vzdelanie. Postupujúc po ceste ducha objavila v ukrižovanom Kristovi životne dôležitý oporný bod svojej spirituality a poslania.
Jej pozornosť, venovaná potrebám človeka a Cirkvi, ju bolestne priviedla k poznaniu, že „Kristus nie je milovaný, lebo nie je poznaný„. Na uskutočnenie svojho ideálu evanjelizácie a práce pre dobro ľudí založila 8. mája 1808 Inštitút dcér milosrdenstva a 23. mája 1831 Inštitút synov milosrdenstva, ľudovo nazývaných kanoziáni, ktorí sa venovali chudobným deťom z ulice. Činnosť sestier podporil aj rakúsky cisár František I., poskytol im niekoľko starých kláštorov. Rád sestier bol schválený pápežom Levom XII. v roku 1828.
Pomoc: venujúcim sa starostlivosti a výchove zanedbaných detí; pomocníčka sirôt a detí chudobných, bez prístrešia, na okraji záujmu; kajúcnikov;
„Och, aké budete radostné, moje drahé sestry, v okamihu vašej smrti, ak ste v živote celým srdcom hľadali vášho Ženícha Ježiša a jedine jeho slávu.” (sv. Magdaléna z Canossy)