Nový sv. František, druhý sv. Pavol
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 8. september 1380, Massa Marittima, Taliansko
Smrť: 20. máj 1444 (64 ročný), Aquila, Taliansko
Kanonizácia: 24. máj 1450, Mikuláš V.
Sviatok: 20. máj
Životopis: Bernardín Albizeschi sa narodil niekoľko mesiacov po smrti svojej slávnej rodáčky svätej Kataríny Sienskej v šľachtickej rodine neďaleko Sieny. Po štúdiách cirkevného práva a po uzdravení z choroby, ktorou sa nakazil pri ošetrovaní chorých morom, vstúpil k františkánom. Stal sa kňazom, vynikajúcim kazateľom a šíriteľom úcty k menu Ježiš po celom Taliansku na veľký osoh duší. Na jeho kázne prichádzalo veľké množstvo ľudí. Nehovoril o pohromách ohlasujúcich koniec sveta, ako bolo vtedy zvykom, ale o Ježišovi Kristovi a o jeho božskej láske. Zhotovil si zvláštny erb: obraz žiariaceho slnka a v ňom začiatočné písmená troch latinských slov: IESUS HOMINUM SALVATOR (Ježiš, Spasiteľ ľudí) – IHS. Nad prostredným písmenom H bol kríž. O sto rokov neskôr si tento symbol vyvolili Jezuiti za svoj rádový znak. Niekoľkokrát bol obvinený z bludárstva, ale vždy bola uznaná jeho nevina. Ako rehoľný predstavený sa zúčastnil všeobecného koncilu vo Florencii. Má veľké zásluhy o vzrast horlivosti a poriadku vo svojom ráde. Trikrát mu bol ponúkaný biskupský úrad, ale on to ani raz neprijal. Napísal aj teologické diela. Keď sa blížila jeho smrť, nechal sa položiť na podlahu posypanú popolom a v takejto kajúcej polohe zomrel.
Pomoc: patrón tkáčov vlny, proti hrudným a pľúcnym chorobám a krvácaniu; proti chrípke; proti chorobám prsníkov; patrón dobrej spovede.
„Ó, aké slávne je meno Ježiš, aké vznešené, milé a pôsobivé! Ním sa nám odpúšťajú hriechy, ním sa premáhajú nepriatelia, ním sa chorým uľavuje, trpiaci v nešťastí sa ním posilňujú a potešujú.“ (sv. Bernardín Sienský)
