Pracovník Božej prozreteľnosti
Relikvia ex carne (z tela)
Narodenie: 8. máj 1786, Bra, Taliansko
Smrť: 20. apríl 1842 (56 ročný), Chieri, Taliansko
Beatifikácia: 29. apríl 1917, Benedikt XV.
Kanonizácia: 19. marec 1934, Pius XI.
Sviatok: 30. apríl
Životopis: Jozefova mladosť bola poznačená spoločenskými nepokojmi (francúzska revolúcia, Napoleonské vojny). V roku 1802 začal študovať teológiu. Svoje štúdiá však musel na tri roky prerušiť, keďže semináre boli násilím zatvorené. Po kňazskej vysviacke v roku 1811 sa rozhodol v roku 1818 vstúpiť do kongregácie kanonikov Božieho Tela. Veľmi rád spovedal a kázal. Po skúsenosti s biedou ľudí a s nezáujmom spoločnosti o nich začal v Turíne zriaďovať domy pre chudobných, nazývaných Domy Božej prozreteľnosti. Napriek neprajnosti zo strany mnohých sa toto dielo rozrástlo a okolo kanonika Cottolenga vznikla komunita ľudí, ktorí mu pomáhali v tejto charitatívnej činnosti. Z nich sa neskôr vyvinuli spoločenstvá zasväteného života, ktoré pokračovali v tejto činnosti. Cottolengo robil všetko vo veľkej dôvere v Boha. Sám nemal nič. Mnohokrát sa zdalo, že kvôli nedostatku peňazí sa budú musieť vzdať svojich plánov, no Pán Boh vždy poslal to, čo potrebovali. Jozef Cottolengo bol jednoduchým a pokorným kňazom. Mal dar čítať v ľudských srdciach, predvídal budúcnosť. Boh mu zjavil, kedy zomrie. Začiatkom roka 1842 navštívil všetky Domy Božej prozreteľnosti s tým, že je to naposledy. Zakrátko na to sa nakazil týfusom, keď pomáhal svojim pacientom. Zomrieť chcel v jednoduchosti a v ústraní. Previezli ho k jeho bratovi Luigimu, ktorý pôsobil ako kňaz v Chieri. Jeho posledné slová boli slová žalmu 122: „Zaradoval som sa, keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho“.
Pomoc: patrón chudobných; tých, ktorí chcú uľahčiť ľudské utrpenie; proti infekčným chorobám; proti cirhóze a ochoreniam pečene;
„Boh vie, čo robí; všetko pre naše dobro: modlime sa a dôverujme!“ (sv. Jozef Benedikt Cottolengo)
