Svätý Klement Mária Hofbauer, kňazApoštol Varšavy a Viedne
Relikvia ex ossibus (z kostí)

Narodenie: 26. december 1751, Tasovice, Morava;
Smrť: 5. marec 1820 (69 ročný), Viedeň, Rakúsko;
Beatifikácia: 29. január 1888, Lev XIII.;
Kanonizácia: 20. máj 1909, Pius X.;
Sviatok: 15. marec (na Slovensku)

Životopis: Vyrastal ako polosirota. V mladosti sa vyučil za pekára v Znojme. Mal veľkú túžbu stať sa kňazom, no nemal na to prostriedky. Preto putoval do Viedne, kde pracoval ako pekár, aby si zarobil na štúdium. Tam sa spoznal s dobrodinkami, ktoré mu finančne pomohli vyštudovať. Niekoľkokrát putoval do Ríma, kde vstúpil k redemptoristom a prijal kňazské svätenie. Predstavení ho poslali založiť kláštory redemptoristov za Alpy. Bolo to však obdobie silného jozefinizmu, preto vo Viedni sa to nedalo uskutočniť. Vybral sa teda do Varšavy, kde založil prvý kláštor redemptoristov severne od Álp. Tam začal pôsobiť medzi chudobnými deťmi a mládežou. Založil školu a detský domov. Usilovnosť a krása liturgie, ktorou bol známy kostol sv. Benna, priťahovali ľudí. Keď Napoleon po dobytí Varšavy zakázal všetky rehoľné spoločenstvá, musel tu Klement ukončiť svoju 21-ročnú činnosť a odišiel do Viedne. Ako kazateľ, duchovný správca a spovedník mal značný vplyv na všetky vrstvy obyvateľstva mesta. Pretože nechcel prijať zásady vtedy módneho osvieteneckého jozefinizmu, podľa ktorých sa mala Cirkev stať nástrojom v rukách panovníka, bol daný pod policajný dozor. Na sklonku života dosiahol súhlas na pôsobenie redemptoristov na rakúskom území. Sám sa toho však nedožil. Na jeho hrobe a na jeho príhovor sa udialo množstvo zázrakov.

Pomoc: patrón Viedne, spolupatrón Varšavy; patrón pekárov a čašníkov;

„Koľkokrát sa musel s bolesťou prizerať tomu, ako boli jediným úderom bezbožných ľudí zmarené výsledky jeho dlhodobých prác! Ale napriek tomu, nikdy ho to nezlomilo, nikdy neklesal na mysli, pretože dôveroval Bohu a všetku námahu podstupoval k jeho väčšej sláve. Keď musel opustiť jedno miesto, odchádzal inam a znovu konal tie isté práce pre spásu duší.“ (z kanonizačnej buly pápeža Pia X.)