Otec chudobných
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 9. december 1579, Lima, Peru
Smrť: 3. november 1639 (59 ročný), Lima, Peru
Beatifikácia: 29. október 1837, Gregor XVI.
Kanonizácia: 6. máj 1962, sv. Ján XXIII.
Sviatok: 3. november
Životopis: Narodil sa ako nemanželské dieťa španielskeho rytiera Jána a Anny Velasquezovej, prepustenej otrokyne čiernej pleti. Otec si neprial byť menovaný, pretože matkou dieťaťa bola černoška. Ako španielsky šľachtic sa s ňou nemohol oženiť, ale ich vzťah pokračoval, pretože sa im po dvoch rokoch narodila dcéra Juana. Matka spočiatku vychovávala deti sama a naučila ich tomu najzákladnejšiemu – životu z viery. Žili v chudobe, ale boli vzornými kresťanmi. Ako mulat si od najranejšieho detstva musel vytrpieť veľa urážok a príkorí. Po čase otec zveril svoje deti do výchovy svojmu strýkovi Diegovi z Mirandy. Tam sa naučili čítať a písať. Ako dvanásťročný bol Martin daný do učenia k ránhojičovi, kde sa naučil lekárskemu a holičskému umeniu. Keď zacítil povolanie k rehoľnému životu, požiadal o prijatie do Rehole kazateľov (dominikánov) v Kláštore Kráľovnej posvätného ruženca. Po dlhých rokovaniach však bol prijatý iba ako donát, akýsi pomocník, ktorý žil a pracoval v kláštore a riadil sa pravidlami Tretieho rádu svätého Dominika. Až po deviatich rokoch v kláštore mu bratia v roku 1603 dovolili zložiť rehoľné sľuby ako bratovi spolupracovníkovi. Bol obdarený jedinečnou jednoduchosťou, bezúhonnosťou a vierou. Podľa vzoru svätého Dominika sa Martin venoval cez deň službe bratom a v noci modlitbe. Bol naplnený veľkou láskou k tajomstvu Eucharistie a k utrpeniu Krista. Obľúbil si pôst, veľmi prísne pokánie a modlitbu, ktorú konal hlavne v noci. Z modlitby čerpal svetlo, ktoré mu obdivuhodne osvetľovalo články kresťanskej viery. Vo svojej službe druhým sa neobmedzoval len na rehoľných spolubratov, ale pomáhal všetkým (nevynímajúc zvieratá). Pri svojej pomoci chorým nikdy nerobil rozdiely. Pre Martina si boli všetci rovní a každému venoval tú najlepšiu starostlivosť. Mnohí ho prosili o pomoc a radu. Ľudia ho nazývali: Láskavý Martin. V kláštornom spoločenstve vždy vystupoval ako pracovitý, pokorný a priateľský spolubrat. Prideľovali mu podradné práce, Boh ho však obdaril nebeskými darmi, charizmami, levitáciou, bilokácou, čítaním v srdciach. Mal dar uzdravovania. K jeho dobrovoľne prijímaným formám kríža postupne pribúdali aj rôzne choroby a utrpenie. Všetko prijímal s pokornou odovzdanosťou do Božej vôle. Zomrel po prijatí sviatostí, keď prítomní bratia po odspievaní Salve Regina recitovali Verím v Boha. Pri slovách „A stal sa človekom“, Martinova čistá duša opustila telo.
Pomoc: patrón sociálnej spravodlivosti, proti ťažkostiam s krysami a myšami. chudobných, černochov, miešancov
„Martin príkladom svojho života dokazuje, že spásu a svätosť môžeme dosiahnuť tou cestou, ktorú ukázal Ježiš Kristus: ak totiž budeme ponajprv milovať Boha z celého svojho srdca, celou svojou dušou a celou svojou mysľou; a potom ak budeme milovať svojich blížnych ako seba samých. Kiežby Martinov príklad mnohých spasiteľne poučil, aké príjemné a aké blažené je kráčať po stopách Ježiša Krista a poslúchať jeho božské prikázania!“ (sv. Ján XXIII.)
