Tajný učeník Ježiša Krista
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 1. stor. p.n.l., Galilea, Izrael
Smrť: 1. stor., Judea, Izrael
Sviatok: 31. august
Životopis: Jeho meno má grécky pôvod a znamená: víťaz nad ľudom. O Nikodémovi máme málo informácií, ale všetky pochádzajú priamo z Jánovho evanjelií. Hovorí o ňom ako o poprednom mužovi u Židov (Jn 3,1). Nikodém si tento titul pravdepodobne vyslúžil vďaka svojmu bohatstvu, pôvodu a vplyvu, ktorý mal medzi židovskými staršími. Patril k strane farizejov, židovských vlastencov, ktorí sa vyznačovali oddanosťou svojej vlasti a viere a kládli dôraz na dodržiavanie Zákona a tradícií. Hneď na začiatku Ježišovho verejného pôsobenia sa Nikodém začal zaujímať o jeho osobu a učenie. Zázraky, ktorých bol svedkom, mu dávali záruku, že má dočinenia s výnimočným človekom, prinajmenšom s prorokom. Obával sa však otvorene ho nasledovať. Preto prišiel za Ježišom v noci. Dialóg, ktorý potom Nikodém viedol s Pánom Ježišom, je jednou z najkrajších stránok evanjelia (Jn 3, 1-22). Ježiš ho pri tomto ich prvom stretnutí sám nazval učiteľom Izraela. Otázka, ktorú vtedy Pánovi položil, navyše zrejme naznačuje, že už nebol mladý. Zároveň nám dáva na vedomie, aké ťažké bolo pre jeho súčasníkov pochopiť, čo Pán hlásal zástupom. Nikodém v ňom videl Božieho posla, ale samotné posolstvo nechápal. Prišiel sa poučiť od samotného zdroja. To svedčí o veľkej priamosti a úprimnosti tohto hodnostára, obmedzovaného mienkou svojho okolia. Svätý Ján nám pravdepodobne neuvádza celý rozhovor, ale len jeho časť alebo niektoré črty, ale z ďalšieho priebehu udalostí vieme, že Nikodémova viera rástla a že pod jej vplyvom sa čoskoro dokázal postaviť proti nepriateľstvu svojich kolegov zo Sanhedrínu, keď veľkňazi a farizeji chceli Ježiša chytiť a odstrániť, Nikodém upozornil: „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?“ (Jn 7, 49-52). To však situáciu nezmenilo, iba ho to vystavilo urážkam. Napriek tomu sa neodklonil od svojho názoru, a tak sa v poslednú hodinu objavil znova: priniesol veľké množstvo vonných látok, aby pomazal Spasiteľovo umučené telo. Spolu s Jozefom z Arimatey ho zbožne uložil do hrobu: „Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u židov zvykom pochovávať“ (Jn 19, 39-40). Libra v tom čase zodpovedala hmotnosti 325 gramov. Nikodém teda priniesol viac ako 30 kilogramov drahých vonných látok. Podľa svätého Luciána, ktorý v roku 415 objavil hrob svätého Nikodéma spolu s hrobom svätého Štefana, Gamaliela a Abibasa, mal Nikodém prijať krst z rúk svätých apoštolov Petra a Jána. Zomrel mučeníckou smrťou z rúk židov a pochovaný bol Kefaz-Gamla, kde boli objavené aj pozostatky ranokresťanskej baziliky zasvätenej svätému Štefanovi a svätému Nikodémovi. Dnes sa jeho relikvie nachádzajú v katedrále v talianskom meste Pisa.
Pomoc: pohrebných služieb a pohrebníkov; hľadajúcich Boha; tých, ktorí sa boja verejne prihlásiť k Ježišovi; nočného bdenia s Kristom.
„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16)
