Zakladateľ rehole premonštrátov, doctor eucharisticus
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: okolo roku 1080, Xanten, dnešné Nemecko;
Smrť: 6. jún 1134 (cca 54 ročný), Magdeburg, dnešné Nemecko;
Schválenie kultu: 28. júl 1582, Gregor XIII.;
Sviatok: 6. jún
Životopis: Norbert pochádzal zo šľachtického rodu pánov z Gennepu. Vo veľmi mladom veku sa stal kanonikom kolegiátnej kapituly sv. Viktora v Xantene. Neskôr ho nachádzame ako dvorného kaplána kolínskeho arcibiskupa Friedricha i ako sekretára cisára Henricha V. V mladosti nežil výnimočným duchovným životom. Naplno si užíval radosti života na cisárskom dvore. Dňa 28. mája 1115 bol pri ceste Vredenu bleskom zhodený z koňa a prežil radikálnu konverziu. Naplnený veľkou láskou ku Kristovi sa zriekol svojho postavenia i majetku a úplne sa oddal reforme Cirkvi. V decembri 1115 v jeden deň prijal diakonskú i kňazskú vysviacku a stáva sa putovným kazateľom. Žil veľmi prísnym životom v askéze. Vynikal veľkou láskou k Eucharistii a k Panne Márii. Na Vianoce roku 1121 zložil spolu s niekoľkými druhmi sľuby, čím dal základ reholi z údolia Prémontré, kde vybudoval kláštor a usadil tam prvú komunitu bratov. Po upevnení tohto prvého spoločenstva sa znova vydal kázať. Hovorilo sa o ňom, že od čias apoštolov nik nezískal pre Krista za taký krátky čas toľko nasledovníkov dokonalého života ako on svojou výchovou. V roku 1126 bol Norbert zvolený za magdeburského arcibiskupa. Osvedčil sa ako starostlivý duchovný pastier. Snažil sa predovšetkým o reformu kléru a usporiadanie cirkevného majetku. Významne sa pričinil o zachovanie pokoja medzi pápežom a cisárom. Ohnivo bránil pravého pápeža Inocenta II. pred protipápežom Anaklétom. Zomrel vyčerpaný chorobou, pôstom, umŕtvovaním a mnohými prácami pre dobro a pokoj Cirkvi a cisárstva. Jeho ostatky boli v rokoch 1626/1627 prevezené do Opátstva Strahov v Prahe.
Pomoc: patrón rodín a manželov, ktorý nemôžu mať deti; za šťastný pôrod; v boji proti zlému duchu; v snahách o zmierenie medzi ľuďmi; orodovník za svätosť kňazov a zasvätených;
„Jediné dobro spočíva v tom, keď sa úplne oddám Bohu. Mal som prístup na dvor panovníkov. Bol som bohatý. Neodoprel som si pôžitky sveta, ale verte, nikdy som nebol taký šťastný, ako keď som sa všetkého zriekol. Duchovná útecha nahrádza radosti sveta, poskytuje sladkosť a trvalo upokojuje srdce. Či by sme sa mohli báť démona, keby sme boli vyzbrojení samotným Kristom? Ten, kto má Boha v srdci, ničím sa neznepokojuje.“ (sv. Norbert)
Prečítajte si ešte osobné svedectvo k sv. Norbertovi dole pod videom.
Osobné svedectvo k sv. Norbertovi od rodiny Sivákovej:
verím, že náš príbeh bude inšpiráciou a povzbudením nielen pre manželské páry, pre ktoré je cesta za vytúženým bábätkom ťažká, ale aj pre ľudí, ktorí hľadajú silu alebo strácajú vytrvalosť vo viere a modlitbe.
Naša cesta za bábätkom neprebiehala tak hladko, ako sme si to na jej začiatku mysleli. S manželom sme boli obidvaja zdraví a pripravení stať sa rodičmi. Prvé dieťatko prišlo tak, ako to vo väčšine prípadoch je, nečakane. Tešili sme sa, že všetko išlo tak, ako malo. Jedného dňa však prišlo krvácanie a následná strata bábätka. Vtedy mi gynekológ povedal, že sa to jednoducho niekedy stáva. Otehotnela som druhýkrát, druhýkrát sme o dieťatko prišli. Po tejto druhej strate sme začali pátrať, prečo sa to deje. Moje vyšetrenia boli všetky v poriadku, manžel v poriadku. Prišlo tretie tehotenstvo. Gynekológ mi nasadil podpornú liečbu na udržanie tehotenstva, ktorá však tiež nezabrala. Prišlo masívne krvácanie a následný prevoz do nemocnice, kde sme prišli o tretie dieťatko. Ďalšie vyšetrenia ukázali, že môj tvar maternice nie je prirodzený, ale to nebola až taká prekážka, ktorá by bola dôvodom týchto spontánnych potratov. Stále sme však verili, že sa to už nezopakuje. S manželom sme sa presťahovali, zmenili prácu a snažili sme sa zamerať aj na iné veci, ako len na dieťa. Prišlo štvrté tehotenstvo. Tak isto ako v predchádzajúcom nasadená podporná liečba, kľudový režim. Toto tehotenstvo však trvalo dlhšie, ako predchádzajúce tri, a tak sme opäť dostali nádej, že tentokrát sa to už podarí. Raz v noci sa však scenár zopakoval. Prišli veľké bolesti, krvácanie a opäť sme prišli už o štvrté dieťatko. Všetky tieto tehotenstvá netrvali dlhšie, ako po prvý trimester. Po tomto štvrtom sklamaní sa mi denno-denne vynárala otázka: „Prečo? Prečo práve naše manželstvo je takto skúšané? Sme slušní, pracujúci a zdraví ľudia, aktívni v našom farskom spoločenstve. Prečo práve my dvaja?“
Postupne sme sa začali zmierovať s tým, že možno toto je práve naša cesta a rodičmi možno nikdy nebudeme.
Pred vianočným obdobím v roku 2022 sa do našej farnosti dostala relikvia sv. Norberta, o ktorú sme sa začali viac zaujímať a ktorou sme boli aj požehnaní. S touto relikviou a modlitbami do našich životov opäť prišla obrovská nádej a sila nevzdávať sa v tomto boji.
V októbri sme boli relikviou požehnaní, v decembri prišlo ďalšie tehotenstvo. Toto tehotenstvo sme od začiatku vkladali do rúk sv. Norberta. Denno-denne sme sa modlili my, modlili sa matky v našom farskom spoločenstve, sestry premonštrátky v Doxanoch, kamaráti, rodina, ale aj cudzí ľudia, ktorí nás poznali len z kostola. Na jednej z prehliadok u gynekológa sme sa dokonca dozvedeli, že sú tam detičky dve. O jedno z nich sme však prišli.
Jedno ostalo a rástlo, no náš boj o jeho život sa ešte len začínal. Bola som v šiestom mesiaci tehotenstva, keď mi gynekológ oznámil, že ma musia hospitalizovať, pretože je tam riziko predčasného pôrodu.
17. 5. 2023 ma hospitalizovali v nemocnici v Banskej Bystrici. Prísny kľudový režim, nasadená liečba a čakanie. Aj napriek všetkým liekom a ležaniu sa nečakane a rýchlo 25. 6. 2023 v 27. týždni tehotenstva narodil náš syn Samuel. Po narodení nedýchal, vdýchol veľké množstvo plodovej vody, jeho srdce bilo veľmi pomaly a mal závažné infekcie v celom tele. Prvých 24 hodín, ktoré boli rozhodujúce, prežil. A bojoval každý jeden deň. Každý ten jeden deň a hodiny strávené pri jeho inkubátore boli najťažším obdobím v mojom živote. Modlila som sa modlitby k sv. Norbertovi, odovzdávala som naše dieťa do jeho a Božích rúk. Modlili sa kňazi a celé naše spoločenstvo.
Po 66 dňoch, čo náš Samuel strávil v nemocnici a doslova si svoj život vybojoval, sme si ho odniesli domov. Zdravého, krásneho chlapca, ktorého sme pokrstili a dali mu meno Samuel Norbert Sivák, ako znak vďaky za naše dieťa. Aj keď som sa na začiatku pýtala, prečo práve my dvaja, tak odpoveďou je to, aby sme vedeli, že Bohu nič nie je nemožné a len vytrvalou modlitbou môžeme prežívať takéto zázraky.
Manželia Sivákovci
Osobné svedectvo k sv. Norbertovi od rodiny Mellenovej:
v prvom rade by sme sa Vám chceli veľmi pekne poďakovať za požehnanie a modlitby. Posielame Vám sľúbené svedectvo a veríme, že povzbudí aj ostatné manželské páry, ktoré tiež prechádzajú obdobím čakania na rodičovstvo.
Naša cesta nebola vôbec ľahká, rodičmi sa staneme po 8-mich rokoch manželstva. Po svadbe v roku 2015 sa nám podarilo počať bábätko pomerne rýchlo, ale v prvých týždňoch tehotenstva sme oň prišli. Po tejto negatívnej skúsenosti sme sa nevzdávali a pokúšali sa znova. Nedarilo sa nám dlhšiu dobu. V roku 2017 sme boli na letnej dovolenke na ostrove Sardínia, kde sme spoznali milý veriaci manželský pár. Skamarátili sme sa a zistili sme, že aj oni si v mladosti prešli dlhú cestu k vytúženému bábätku. Dali nám kontakt na veriacu gynekologičku v Poprade, ktorá sa snaží vyliečiť ženy z neplodnosti metódou, ktorá sa volá Naprotechnológia. Pani doktorka zistila príčinu neplodnosti, nastavila liečbu a v roku 2019 ma aj operovala. Poradila nám veľmi dobrého veriaceho urológa, ktorý zistil manželovi diagnózu a tiež bol operovaný. Tesne pred manželovou operáciou sa nám podarilo druhýkrát otehotnieť, no taktiež sme o dieťatko prišli v prvých týždňoch tehotenstva. Ani po druhej negatívnej skúsenosti sme sa nevzdali a po manželovej operácii sme sa znova snažili. Modlili sme sa a dúfali, že pán Boh nám požehnané bábätko. Manžel chodil po operácii na kontroly, no po dvoch rokoch sa pán doktor na základe výsledkov rozhodol operáciu zopakovať s práve zakúpeným presnejším prístrojom. Po opakovanej operácii sa zdravotný stav zlepšil. V decembri 2022 sme sa dozvedeli o relikvii sv. Norberta vo farnosti dominikánov Zvolen-Západ. Neváhali sme a vo vianočnom období sme Vás oslovili a požehnali ste nám bruško relikviou. Za necelých päť mesiacov od požehnania relikviou sv. Norberta sme počali. Vďaka pánu Bohu je všetko v poriadku a od termínu pôrodu nás delia necelé dva mesiace. Sme veľmi šťastní a vďační Bohu, za všetky Vaše modlitby, sestier premonštrátok, rodiny, kamarátov a celého spoločenstva.
Ak máte záujem o kontakty na dvoch lekárov, ktorí nám veľmi pomohli, kontaktujte o. Rafaela, OP.
Zo srdca Vám ďakujeme!
S pozdravom, Mellenovci