Laický brat alkantarínov, ktorí sa neskôr pripojili k Menším bratom – františkánom
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 16. máj 1540, Torre Hermosa, Španielsko
Smrť: 17. máj 1592 (52 ročný), Villareal, Španielsko
Beatifikácia: 29. október 1618, Pavol V.
Kanonizácia: 16. október 1690, Alexander VIII.
Sviatok: 17. máj
Životopis: Narodil sa na Turíce v rodine chudobného roľníka. Rodičia ho od malička viedli k nábožnosti a vzťahu k práci. Do školy Paschal nemohol chodiť, keďže boli chudobní. Pásaval teda ovce – najprv doma a potom u bohatého statkára Martina Garciu. Na rozdiel od iných neklamal, neklial, nevyhľadával nemravnosti a dokonca sa aj postil. Za to si vyslúžil prezývku „svätý ovčiar“. Ako osemnásťročný odišiel od statkára. Požiadal o vstup medzi františkánov. Prijali ho až na druhý pokus. Bol kuchárom, vrátnikom a vyberal pre kláštor milodary. Za svoj príklad si vzal život sv. Františka z Assisi a sv. Jána z Alkantary. Z pokory nevyužil ponuku študovať a prijať kňazskú vysviacku, túžiac zostať jednoduchým rehoľným bratom podľa vzoru sv. Františka. Bol vždy veselý a radostnej mysle. Modlieval sa za kazateľov, dával im rady, čo vylepšiť, aby ich kázanie bolo účinné. Zanechal po sebe asi dvadsať malých traktátov (dogmatických a asketických). Zásadnou črtou jeho duchovnosti bola eucharistická úcta. Všetok svoj voľný čas trávil adoráciou Oltárnej Sviatosti. Bol obdarený darom kontemplácie, proroctva a poznania. Voči sebe bol stále veľmi prísny. Veľa sa postil, málo spával, často sa bičoval. Nejaký čas pred smrťou mu Boh zjavil, že zomrie. Mal z toho radosť a zodpovedne sa na to pripravil. Zomrel – tak, ako sa aj narodil – na Turíce. Legenda uvádza, že počas svojej pohrebnej omše dvakrát otvoril oči: pri pozdvihovaní hostie a kalicha. Bola to odmena za jeho hlbokú úctu k Eucharistii.
Pomoc: patrón eucharistických kongresov a eucharistických bratstiev, pastierov a kuchárov;
„Voči Bohu a Spasiteľovi, treba mať srdce dieťaťa, voči blížnym srdce matky a voči sebe srdce sudcu.“ (sv. Paschal Baylon)
