Sv. PatrikMisionár, apoštol Írska
Relikvia ex indumentis (z odevu)

Narodenie: okolo roku 385, Banna Venta Berniae, pravdepodobne dnešný Banwell v Somerset alebo Old Kilpatrick, Škótsko;
Smrť: 17. marec 461 (cca 76-ročný), Downpatrick, Severné Írsko;
Sviatok: 17. marec

Životopis: Patrik žil v mladosti bezstarostným životom, nevenoval sa ani štúdiu, ani kresťanskej viere. Keď mal šestnásť rokov, otcov majetok prepadli írski piráti a Patrika spolu s inými odvliekli do Írska za otroka, kde pásol ovce. V samote sa Patrika dotkla Božia milosť. Obrátil sa, naučil sa úprimne modliť a trpezlivo znášať svoj ťažký osud. Po šiestich rokoch otroctva odtiaľ ušiel do Galie (Francúzsko). Tam študoval a bol vysvätený za kňaza. Po návrate do Británie bol vysvätený za biskupa a spolu s niekoľkými spoločníkmi odišiel ako misionár znovu do Írska. Snažil sa vždy získať na svoju stranu najprv kráľa a jeho šľachtu a potom poddaných. Dokázal prispôsobiť svoj apoštolát podmienkam tejto zeme, takže obrátil na kresťanstvo veľkú časť obyvateľstva. Boli však aj takí, najmä druidi (pohanskí kňazi), ktorí boli proti nemu a proti novotám, ktoré zavádzal. Ohovárali ho, prenasledovali, raz ho dokonca uväznili. Prepustili ho až na zákrok jeho vplyvných priateľov. Sv. Patrik zorganizoval Cirkev v Írsku aj územne. Založil diecézy, ktoré sa pravdepodobne zhodovali s územnými časťami jednotlivých kmeňov. Snažil sa o to, aby vychoval čo najviac domorodých kňazov. Budoval kláštory. Svoje biskupské sídlo mal v Armaghu, severozápadne od Belfastu. Je uctievaný ako svätý, ale aj ako národný hrdina, najmä v Írsku, v Severnej Amerike a v Austrálii.

Pomoc: patrón Írska, kaderníkov, kováčov, baníkov, debnárov, ochranca dobytka, proti chorobám dobytka, proti zlu, za duše v očistci, proti škodlivému hmyzu, proti hadom, upadajúcim na duchu;

„Nech sa mi prihodí čokoľvek, dobré či zlé, musím to prijať rovnako ochotne a ustavične ďakovať Bohu, pretože mi ukázal, že mu mám bez zaváhania veriť až do konca a pretože ma vyslyšal.“ (sv. Patrik)