Reformátor Cirkvi, pápež ruženca
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 17. január 1504, Bosco Marengo, Taliansko;
Smrť: 1. máj 1572 (68 ročný), Rím, Taliansko;
Beatifikácia: 27. apríl 1672, Klement X.;
Kanonizácia: 22. máj 1712, Klement XI.;
Sviatok: 30. apríl
Životopis: Vlastným menom Anton Ghislieri. Ako 14-ročný vstúpil k dominikánom a prijal rehoľné meno Michal. Roku 1528 prijal kňazské svätenie, získal hodnosť lektora a vyučoval posvätnú teológiu. Pozornosť budil svojím čestným a voči sebe prísnym životom. Pápež Pavol IV. ho v roku 1556 vymenoval za biskupa a o rok na to za kardinála. Na návrh svätého Karola Borromea bol 7. januára 1566 zvolený za pápeža a prijal meno Pius V.. Ako pápež všetky sily venoval službe pre spásu duší a pre obranu Cirkvi. Rázne obhajoval katolícku vieru proti reformátorom a novátorom a bdel nad šírením viery. Do života uviedol reformné dekréty Tridentského koncilu: postupne od základu zreformoval Rímsku kúriu; dal vytlačiť Rímsky katechizmus (r. 1566); rozhodol sa postaviť na pevný základ vzdelávania duchovných, najmä tým, že v kňazských seminároch zaviedol štúdium Teologickej sumy sv. Tomáša Akvinského. Úspešne obnovil, zjednotil a pevne ustálil liturgiu tým, že roku 1568 vydal Breviár a roku 1570 aj Rímsky misál. Proti nepriateľom viery sa postavil na odpor so všetkou mocou a obrannými opatreniami, z ktorých treba spomenúť ním zhromaždené vojsko na zastavenie tureckých výbojov v Stredozemnom mori. Námorná bitka pri Lepante 7. októbra 1571 sa skončila presvedčivým víťazstvom kresťanov a dojatý pápež prisúdil víťazstvo pomoci Ružencovej Panny Márie a na ten deň určil aj jej sviatok. Počas svojej poslednej choroby často s pohľadom na kríž opakoval: „Pane, zväčšuj moje utrpenie, ale s ním zväčšuj moju trpezlivosť“. Zomrel na problémy s obličkami v úplnej odovzdanosti do Božej vôle.
Pomoc: patrón Kongregácie pre náuku viery; patrón liturgistov a tých, čo pracujú na kvalite liturgie; ružencových bratstiev;
