Relikvia ex corpore (z tela)
Narodenie: 2. jún 1835, Riese, Taliansko
Smrť: 20. august 1914, (79 ročný), Rím, Taliansko
Beatifikácia: 3. jún 1951, Pius XII.
Kanonizácia: 29. máj 1954, Pius XII.
Sviatok: 21. august
Životopis: Jozef Sarto sa narodil ako syn chudobných roľníkov. Po kňazskej vysviacke (1858) bol najprv deväť rokov kaplánom, potom dedinským farárom; od roku 1875 kanonikom, kancelárom a špirituálom v seminári v Trevise; biskupom v Mantove (1884), kardinálom a benátskym patriarchom (1893). Za pápeža bol zvolený v roku 1903. Ako heslo si zvolil „Všetko obnoviť v Kristovi“. Pius X. bol po pápežovi sv. Piovi V. (1566-1572) najväčším reformátorom. Reformoval misál, breviár, cirkevné právo, cirkevnú hudbu, sviatostný život, semináre, biblické a teologické štúdiá a rímsku kúriu. Rázne zakročil proti nesprávnym náukam modernizmu. Zreformoval vyučovanie katechizmu; stanovil predpisy pre prvé sväté prijímanie detí a povzbudzoval veriacich k častému svätému prijímaniu a k aktívnej účasti na slávení liturgie. Ku sklonku svojho života cítil, že sa schyľuje k vojne. V snahe zabrániť jej vydal 2. augusta 1914 apoštolský list, v ktorom vyjadril veľkú bolesť nad nepokojmi a vyzval, aby sa ľudia primkli ku Kristovi, Kniežaťu pokoja. Krátko na to dostal zápal pľúc. Choroba rýchlo a zákerne pokračovala. Pápež zomrel 20. augusta 1914. Na svoju žiadosť ho nebalzamovali a pochovali ho vo vatikánskych kryptách. V jeho testamente stálo: „Chudobný som sa narodil, chudobne som žil, chudobný zomieram“. Po tridsiatich rokoch od smrti bolo jeho telo stále v zachovalom stave.
Pomoc: patrón esperantistov; pápežského diela svätého detstva; prvoprijímajúcich;
„Ak tí, ktorí denne pristupujú k svätému prijímaniu, majú v srdci úprimné predsavzatie, že v budúcnosti nikdy ťažko nezhrešia, potom nie je možné iné než to, že sa postupne zbavia aj ľahkých hriechov a náklonnosti k nim.“ (Sacra Tridentina Synodus, 20. 12. 1905 – Dekrét o častom svätom prijímaní)
