Novic Spoločnosti Ježišovej (jezuitov), prvý beatifikovaný jezuita
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 28. október 1550, Rostkow, Poľsko;
Smrť: 15. august 1568 (18 ročný), Rím, Taliansko;
Beatifikácia: 8. október 1605, Pavol V.;
Kanonizácia: 31. december 1726, Benedikt XIII.;
Sviatok: 13. november (na Slovensku)
Životopis: Stanislav bol vychovaný v náboženskej atmosfére, ktorá sa vyznačovala hlbokou nábožnosťou. Už od detstva prejavoval nadpriemerné duševné schopnosti, preto ho otec poslal aj so starším bratom Pavlom na štúdiá do jezuitského kolégia vo Viedni. V decembri 1565 Stanislav ťažko ochorel. V chorobe mal mimoriadne zážitky, ako hrozivé útoky diabla a na druhej strane zase potešujúce zjavenie Panny Márie, ktorá ho uzdravila, vložila mu do náručia svoje Božské dieťa a povzbudila ho, aby vstúpil do jezuitskej rehole. Po vyzdravení usilovne pokračoval v štúdiu. Pritom žiadal otca, aby mu dovolil ísť do kláštora. Ale ten o tom nechcel ani počuť a spolu s bratom a vychovávateľom robili všetko možné, aby ho odvrátili od jeho rehoľných túžob. Stanislav nakoniec potajomky, preoblečený za vidieckeho chlapca odišiel z Viedne. Prišiel do Augsburgu k sv. Petrovi Kaníziovi, ktorý navrhol preveriť mladíkovo povolanie v kolégiu v Dilingene. Stanislav s radosťou prekonal aj tie najtvrdšie skúšky. Preto ho poslali do Ríma, kde by sa mohol spokojnejšie venovať rehoľnému životu. V Ríme bol 28. októbra 1567 prijatý do noviciátu. Vynikal veselosťou a mimoriadnou nábožnosťou. Hoci dlhá a namáhavá cesta z Viedne do Dillingenu a odtiaľ do Ríma podlomila jeho sily, mladý rehoľník na to nedbal a usiloval sa čo najdokonalejšie plniť všetky rehoľné povinnosti, k čomu pridával aj veľké osobné skutky kajúcnosti a pôsty. A keď ho v lete 1568 prepadli horúčky, spokojne a s radosťou predpovedal svoju smrť. Zomrel na sviatok nanebovzatia Panny Márie, ktorú si veľmi uctieval.
Pomoc: patrón Poľska; študujúcej mládeže; jezuitských novicov; umierajúcich; pri zlomeninách končatín; pri chorobách očí; pri horúčke; pri ťažkých chorobách;
„Narodil som sa pre väčšie veci a pre ne túžim žiť.“ (životné heslo sv. Stanislava Kostku)
