Deň piaty (22. 9. 2024): Láska nie je iba priateľom do dobrého počasia
V nedeľu sa so svätým Tomášom Akvinským stretli laickí dominikáni. Po spoločných modlitbách, ktoré viedol brat Albert, si vypočuli príhovor brata Ireneja na tému tri aspekty lásky v učení svätého Tomáša.
Brat Irenej najprv poukázal na to, že „svätých si pripomíname nie pre to, že by sa svojimi zásluhami dostali do neba. Svätých oslavujeme pre to, že si v nich pripomíname dielo Božej milosti. Ako svätí dokázali spolupracovať s Božou milosťou a čo konkrétne to znamenalo v ich živote“. V úvode pripomenul slová svätého Tomáša, že viera potrebuje porozumenie, pravdu, intelektuálne uchopenie, ale to sa netýka len vysokoškolských profesorov, ale oveľa viac ľudí, ktorí sa modlia: „Teológmi nie sú primárne profesori, ktorí učia teológiu. Teológ je každý, kto sa modlí, kto sa snaží poznať Boha a kto sa otvára pre to, aby sa mu Boh dal poznať,“ zdôraznil brat Irenej.
Téme lásky, ako vysvetlil, je v diele Suma teologická od svätého Tomáša Akvinského venovaných najviac otázok. Poukázal na tri konkrétne aspekty lásky v jeho diele: 1. existuje nejaký objektívny poriadok – esencia predchádza existenciu; 2. neexistuje láska bez pravdy a skutočná pravda bez lásky; 3. milovať znamená chcieť dobro pre dobro jeho samého.
Prvý bod: esencia predchádza existenciu: „Tomáš Akvinský hovorí: Esencia predchádza existenciu, tak nás učí, aby sme v tom, čo sme, náš jazyk, naše telo, naše vzťahy, hoci môžu byť poznačené mnohými krížmi, aby sme ich nechali prežiariť Kristovou lásku. To je veľmi dôležité. Aby sme nevnímali iba tie ľudské zranenia, ľudské nádeje, ktoré sa nenaplnili a potom zrazu začali byť nejaké sklamania a podobné veci. Tomáš Akvinský nás pozýva, aby sme základné nástroje nášho každodenného života chceli posväcovať. Lebo to, čo je možno jedným z najväčších zápasov súčasnej doby, je, ako sa ľudia necítia dobre a komfortne so svojím jazykom, ako sa ľudia necítia príjemne vo svojom tele, ako sa ľudia necítia prijatí vo svojich vzťahoch. Ale mnohí ľudia to očakávajú od druhých. Toto za nás nikto druhý neurobí. Je to niečo, čo môžeme s Božou milosťou urobiť iba my sami, aby sme tieto nástroje, ktoré nám dáva Boh, vedeli použiť na Božiu slávu a pre dobro druhých ľudí. Prvý bod z lásky z náuky o láske od Tomáša Akvinského je vedieť prijať to, čo nás vo svojej podstate formuje, a vedieť to vďaka Božej milosti premeniť na niečo, čo môže byť požehnaním a posvätením pre nás a posilou pre druhých ľudí,“ prihováral sa brat Irenej.
Druhý bod: neexistuje láska bez pravdy a neexistuje skutočná pravda bez lásky. „Pravda dáva mieru a hranice lásky preto, aby veci budovala a zušľachťovala. Lebo my ľudia sme ľuďmi, ktorí sme stvorení na Boží obraz. Ale ten Boží obraz vieme prijímať iba po častiach. To je spojené s Eucharistiou. Keď prichádzame na svätú omšu a na sväté prijímanie, prijímame v Eucharistii celého Boha, ale prijmeme ho v malej Eucharistii, lebo iba toto z celého Boha vieme prijať aj fyzicky. Tak aj v našich každodenných veciach, ak by sme chceli dobré veci bez miery, tak nás to zničí.“ To má súvis aj budovaním lásky v spoločenstve, s ktorou má súvis aj napomenutie v pravde a láske: „Lebo napomenutie bez lásky toho druhého človeka nikam neposunie. Ešte sa ľudia navzájom odcudzia. Láska nie je iba priateľom do dobrého počasia. Láska a pravda sú priateľom aj do situácií, v ktorých je ťažko. Ale nie pre to, žeby sme sa mali iba napomínať. Preto aby sme vedeli jeden druhého si vážiť, lebo vidíme, že všetci sme na ceste a všetci rastieme. Nikto za tohto života ešte nie je dokonalý. Nikto ešte nemá zvládnuté všetky veci. Každý jeden z nás sa v mnohých veciach ešte učíme, ešte zápasíme, ešte nemáme vybojované všetky zápasy. A vedieť si s pokorou prijať túto našu situáciu na ceste, to je niečo, čo dokáže potom budovať nielen nás, ale celé spoločenstvo, v ktorom žijeme.“
Tretí bod: Tomáša hovorí, že milovať znamená chcieť druhému dobro pre dobro jeho samého. Brat Irenej to vysvetlil nasledovne: „Tomáš Akvinský hovorí, že aj k ľuďom, ktorí sú nám nesympatickí, je dobré, aby sme sa nenechali prevalcovať svojimi emóciami. A že aj nesympatickým ľuďom aby sme nechceli priať zlo. Aby sme im vedeli priať dobro. Chcieť druhému dobro je skutok osobného rozhodnutia na základe toho, že Boh mi chce dobro aj vtedy, keď sa mi veci v živote nedajú. Chcieť druhému dobro, to mám ľuďom nie je prirodzené. Na prirodzenej rovine je to skoro nemožné. Je to práve v tom, že do toho nášho vzťahu pozývame Boha.“
