V Jeruzaleme prebiehajú sviatky Stánkov, čiže pripomínanie putovania Izraelitov cez púšť: „Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať. A nikdy nezmizol oblačný stĺp cez deň, ani ohnivý stĺp v noci spopred ľudu.“ (Ex 13, 21-22)
Na nádvorí chrámu sa zapaľovali svetlá, ktoré boli na vysokých zlatých svietnikoch a prevyšovali múry Jeruzalema, aby všetkým pútnikom ukázali: „Pozrite sa, tu je miesto vášho osvietenia.“ Ježiš vchádza do tohto obradu so zástupom pútnikov. Keď sa zapaľujú vysoké lampy, Ježiš hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“
Ježiš je ten, ktorý putoval so svojím ľudom cez púšť. On odkrýva, že Boh je láska, ktorý dáva svojho syna. Človek sa môže otvoriť prijatiu života, ktoré mu Boh chce dať. Na púšti osvecoval iba vyvolený ľud, ale odteraz je táto skutočnosť rozšírená na celý svet. Každý človek je povolaný chodiť v tomto svetle.
Fr. Šimon OP