Lk 11,1-4
Najčastejšie sa znázorňuje modliaci sa Ježiš v Getsemanskej záhrade tesne pred svojím umučením. Nám to je blízke, pretože v okamihu núdze aj my sme náchylní hľadať vyššiu pomoc, a to dokonca aj veriaci, ktorí nie sú veľmi praktizujúci. Dnešné evanjelium však ukazuje Ježiša pri modlitbe, keď ho nič mimoriadne netrápi. Učeníci v tom vidia niečo príťažlivé až do takej miery, že ho prosia: „Pane, nauč nás modliť sa…“ Kedy je modlitba príťažlivá? Táto skrátená verzia modlitby Otče náš v Lukášovom evanjeliu nám dáva odpoveď. Ježiš nezačína modlitbu sebou a svojich potrieb. Začína oslavou Boha, ktorého vidí ako prameň dobra. Chce, aby jeho meno rástlo v jeho očiach i v očiach iných vo vedomí posvätnosti úcty a lásky a aby skrze tento postoj prišlo na zem Božie kráľovstvo. Následne vidí, čo nás od tejto úcty a lásky môže oddialiť. Tým je nedostatok pre každodenný život, ale tiež naša hriechom naštrbená prirodzenosť náklonnosti k hriechu. Preto sa modlí za každodenný chlieb a za schopnosť prijať i darovať odpustenie.
Pane, uč nás modliť sa.
Fr. Irenej, OP
