Ježiš rozkazuje, aby si poslucháči posadali na zem spôsobom, ako na Mesiášsku hostinu, s tučným mäsom, na ktorú sú pozvaní všetci, aj tí, čo nemajú peniaze na drahé pokrmy a nápoje. Evanjelista Marek použil slovo sympózium, čiže hostinu, posedenie s duchaplným rozhovorom. Vieme od čias Platóna (427-347 pred Kristom), že na sympóziách nebolo najdôležitejšie jedenie, ale diskusie, učenie, náuka, bezprostredné svedectvo.
Ale čo sa deje? Zástupy si nesadajú tak, ako je zvykom na sympóziu, ale tak, ako sa zoraďujú vojaci. Oni v sebe živia presvedčenie, že Ježiš je Mesiášom, ktorý začína mobilizovať svoje vojsko na púšti, ktoré onedlho definitívne zničí Rimanov. Preto si spontánne sadajú ako vojenské oddiely zložené zo sto alebo päťdesiatich osôb.
„Rozkázal apoštolom usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu“. Ježiš sa predstavuje ako zosobnenie jediného Božieho Pastiera na zemi, ktorý dokáže učiniť úrodnou aj púšť. Ako pri stvorení sa počiatočný chaos zazelenal a naplnil životom (Gn 1). „Pasie ma na zelených pasienkoch. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje.“ (Ž 23, 2)
Fr. Šimon OP
