Lk 6,12-19
Jeden dominikánsky brat, ktorý je biskupom vo Švajčiarsku, sa podelil so svojou skúsenosťou z birmoviek. Hovoril, že keď po čase prišiel do farnosti, kde pred rokmi birmoval, tak si skoro nikto nepamätal, o čom kázal, ale pamätali si, že si mnohí miestni podali ruky s biskupom. Samotný biskup sa priznal, že až vtedy pochopil jednu z myšlienok Tomáša Akvinského, že Kristus neprichádza spasiť ľudí iba učením – ako nejaký filozof alebo guru. Slovo sa telom stalo. Telesnosť Krista, jeho gestá a skutky tvoria príbeh spásy rovnako ako zjavenie. Preto je potrebná pekná liturgia, preto je potrebná charitatívna činnosť Cirkvi, preto sú v našej Cirkvi uctievaní svätci. Pretože cez konkrétnych ľudí a udalosti k nám prichádza Božia milosť. Tým najväčším darom v tomto svetle je Eucharistia, ktorá je znakom toho, ako sa nás Boh dokáže dotknúť nielen zvonka, ale ako ho môžeme prijať a dotknúť sa ho aj vnútorne.
Bože, pomáhaj nám rásť v tvojej blízkosti.
Fr. Irenej, OP
