„Je noc. Boh má špeciálnu tendenciu robiť najväčšie veci v noci. Keď mal pobiť Izrael z Egypta, kedy pobil izraelských prvorodencov? V noci. Keď mali Izraeliti prejsť cez Červené more, kedy sa ohnivým stĺpom rozostúpili polovice mora? V noci. Keď sa Kristus Pán narodil, kedy sa to stalo? V noci. Keď vstal z mŕtvych, kedy to bolo? V noci. Najväčšie veci robí Pán Boh v noci. Noc je privilegovaným miestom, kde Boh pôsobí. Pre nás je noc spojená s tým, že je temno, chlad, tma, nevidíme pred seba, bojíme sa… Ale Pán Ježiš spôsobil, že noc sa stáva spasiteľskou, veľkou, ak Boží Syn koná svoje dielo.
Vo svojom živote tiež prežívame množstvo nocí – noc problémov, noc choroby, noc smrti, noc depresie, noc pochybností, noc nejasností o tom, kto som, na čo som tu, noc pochybností o tom, či má môj život zmysel, noc toho, že som od druhých neprijatý, odbíjaný, množstvo nocí vo viere… Ale dnešný sviatok nám ukazuje, že každá jedna naša noc môže byť spasiteľskou, môže byť veľkou nocou, keď nasledujeme toho, kto tú prvú Veľkú noc posvätil, keď ideme ako on – pokorou a poslušnosťou Pánu Bohu.“ (fr. Rafael, OP)
Foto: Lucia Eperješiová
