Dnes slávime slávnosť Bohorodičky a s nádejou podobnou nádeji matky, ktorá hľadí na svoje novonarodené dieťa, sa pozeráme na rok, ktorý je pred nami. Nový rok by nás mohol pokúšať k vízii, ktorá chce stavať na „zelenej lúke“, akosi stále odznovu. No Bohorodička nás učí, aby sme nezabudli na tri veci. Nestratiť postoj matky, ktorá už niečo zažila, a každému narodeniu predchádza počatie. Aj každý jeden z nás má určitú osobnú históriu, na dobro ktorej sme pozvaní nadviazať. Mária následne ukazuje na Ježiša, teda neprináša nejaké všeobecné dobro, ale veľmi konkrétne a osobné, spojené s Božou prítomnosťou. A tým posledným momentom spojeným s Bohorodičkou je veľká pokora, keď tá, ktorá je Matkou Ježiša, stáva sa jeho učeníčkou, pretože sama vie, že hoci Ježiš prijal telo od nej, jej spása záleží na Ježišovi. Tieto slová zachovávala vo svojom srdci a premýšľala o nich.
Pane, daj nám milosť žiť v novom roku v Božej milosti, prameniacej z viery a zjavnej v skutkoch.
Fr. Irenej, OP
