„Ježiš nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný.“ Evanjelista Ján opisuje význam Eucharistie, svätej omše, sviatosti. Ježiš nám chce umyť nohy, ak mu to dovolíme.
Svätý Augustín (354-430) k tomu dodáva: „Čuduješ sa, že Ježiš vstal od stola a vyzliekol si šaty? Prekvapuje ťa to? Veď predsa hovoríme o tom, ktorý sa zriekol seba samého, svojej Božskej prirodzenosti. Stal sa človekom a vzal si prirodzenosť sluhu. Teda to, čo urobil Ježiš pri poslednej večeri, robí Boh od vekov. Je naším sluhom, preto sa opásal zásterou a plní funkciu otroka. Zaplatili zaňho tridsať strieborných, cenu otroka. Taký je Boh. Nezahral scénku na rozlúčku.“
Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Peter sa hlboko mýli. Večnosť, život s Bohom je hostina, na ktorej človek sedí pri stole a Boh obsluhuje. Petrovi sa zdá, že Ježiš prevracia naruby jediný zmysluplný poriadok. V ktorom je Boh Pánom a človek slúži. Boh od vekov a naveky je v službe človekovi, aby človek zrealizoval svoju najväčšiu hodnotu. „Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať.“ (Lk 12, 37)
Eucharistia, to je Ježiš reálne prítomný v našom živote. Modlime sa za to, aby Ježiš neostal v rovine myšlienok, vtelený nanajvýš do dobrých zvykov, ktoré sa kúsok po kúsku stanú rutinou a budú unavovať nás aj tých, ktorí nás pozorujú.
Fr. Šimon OP
