Jn 6, 41-51
V jednej starodávnej modlitbe si my dominikáni denne pripomíname, že keď prijímame Krista v Eucharistii, tak sa v nás spája minulosť s prítomnosťou i budúcnosťou. Modlíme sa v nej, že v prvom rade sa v Eucharistii slávi pamiatka jeho umučenia. Sprítomňuje sa v nej minulá udalosť, ktorá sa odohrala pred dvetisíc rokmi v Galilei. Ale tiež sa v nej modlíme, že zároveň sa naša duša tu a teraz napĺňa milosťou. To je ten aktuálny moment. A nakoniec sa naša pozornosť obracia do budúcnosti, keďže prijímaním Eucharistie už teraz dostávame preddavok budúcej slávy, ktorá nám je sľúbená. Dnes nám Kristus v evanjeliu hovorí o sebe ako o chlebe večného života. Večného, lebo pri jeho prijímaní sa čas minulosti a budúcnosti spája s prítomnosťou, kde sa stvorenie zjednocuje tým najužším možným spôsobom so svojím Stvoriteľom. Tu a teraz.
Pane, voveď nás hlbšie do tajomstva Eucharistie.
Fr. Damián, OP
