Učeníci opustili Ježiša, sú sklamaní, že odmietol túžbu ľudí stať sa kráľom. „Zástup si všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami.“ Nastala všeobecná dezorientácia ľudu, ktorý už nič nechápe. Kde je Ježiš?
„A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša.“ Čudné! Pohania, ktorými židia opovrhovali, sú nástrojom hľadania Ježiša. Je to tajomstvo a pozvanie aj pre nás, aby sme mali otvorené oči okolo seba. Aby sme zazreli pomoc a povzbudenie v hľadaní Pána. Úprimné, vytrvalé hľadanie Ježiša nikdy nie je zbytočné, neskončí sa sklamaním, ale stretnutím s Ním. Ježiš sa prepravil na druhý breh úplne iným spôsobom. Nachádzajú ho tam, kde nečakali, že ho stretnú. A deje sa to preto, že ho neprestali hľadať.
„Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.“ Kto nájde Ježiša, je to preto, aby ho ešte usilovnejšie hľadal a chcel porozumieť spôsobu Jeho myslenia, ktoré nie je z tohto sveta. Kresťanský život je vždy pred nami, vždy je výzvou plnšie prežívať svoj každodenný život. Učiteľka Cirkvi, svätá Katarína Sienská (1347-1380) opisuje svoju cestu hľadania Pána: „Katarína, čo hľadáš, mňa, alebo svoje pocity?“
Fr. Šimon OP
