Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal.“ Po týchto slovách nasleduje opis Poslednej večere a o dva alebo tri dni bude Ježiš zabitý. Poslednýkrát doslova kričal, aby poslucháčom vyjadril, že prijatie, ako aj odvrhnutie Jeho, je najdôležitejšia vec v živote človeka. Od ktorej závisí večný život alebo večná smrť človeka. Lebo tak veľmi chce, aby jeho posolstvo bolo prijaté a odovzdané všetkých ľuďom v každom čase. Keď sa u poslucháčov objaví nevera, skamenené srdce, vtedy Ježiš ešte hlasnejšie volá, pozýva človeka do viery, otvorenosti a vzťahu.
„Kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.“ Vidieť v Jánovom evanjeliu znamená veriť. Každý ľudský obraz Boha je nepresný, znetvorený, zranený. Obraz Boha v človeku najviac skresľuje hriech. Prejavuje sa ukrývaním pred Bohom. Boh sa stáva pre človeka nepriateľom, hrozbou. To je rana, ktorú človekovi spôsobuje hriech. Iný znetvorený obraz Boha sú ľudské zranenia. Zvlášť v detstve, keď sme závislí, bezbranní od osôb, s ktorými sme nejakým spôsobom zviazaní, rodičia, vychovávatelia, učitelia. A nedostávame lásku, ktorú prirodzene očakávame. Pocit nedostatku vlastnej hodnoty alebo pocit viny, ktorý nosíme v sebe, potom úplne nevedome projektujeme, prenášame na Boha. A takým spôsobom napríklad obraz vlastného otca je veľmi často projektovaný na Boha, ktorý sa v biblii predstavuje ako Otec.
Aký je môj obraz Boha? Ako mi ho predstavuje Ježiš, alebo iná ľudská autorita? Medziľudské vzťahy nám môžu veľmi znetvoriť obraz Boha. Aj preto je tak nesmierne potrebné v našom živote Božie slovo. Byť s ním dennodenne v kontakte, aby sme poznávali, čo nám o Bohu prináša Ježiš. „Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť.“
Fr. Šimon OP
