Dominikánska terciárka, mystička, prvá svätá z Ameriky
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 20. apríl 1586, Lima, Peru;
Smrť: 24. august 1617 (31 ročná), Lima, Peru;
Beatifikácia: 15. apríl 1668, Klement IX.;
Kanonizácia: 12. apríl 1671, Klement X.;
Sviatok: 23. august
Životopis: Izabela Flores de Oliva bola pre svoju krásu nazývaná Rosa – Ružena. Jej otec bol španielský dôstojník a neskôr sa stal riaditeľom strieborných baní, v ktorých pracovali indiáni a černosi. Citlivá Ružena videla biedu robotníkov v baniach. Snažila sa im pomáhať, ako len mohla. Predovšetkým si ale uvedomovala nespravodlivosť a vinu bielych obyvateľov, medzi ktorých patrila aj ona. Cítila nutnosť ponúknuť sa Bohu ako zmierna obeta za všetko zlo, ktoré dobyvatelia Ameriky spôsobili jej pôvodným obyvateľom. Od ranej mladosti sa snažila žiť intenzívnym duchovným životom. Túžila vstúpiť do kláštora, ale rodičia jej v tom bránili. Vymohla si aspoň možnosť žiť ako pustovníčka v špeciálnom domčeku v záhrade svojich rodičov. Dlhé hodiny zotrvávala v modlitbe pred Eucharistiou. Ako dvadsaťročná vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika a za svoju patrónku si vybrala sv. Katarínu Sienskú. Ako terciárka ešte zintenzívnila svoje pôsty a umŕtvovanie. Zažila množstvo útokov zlého ducha. Dosiahla vysoký stupeň mystických milostí. Často mala extázy a videnia. Po smrti bola pochovaná v kláštornom kostole sv. Dominika. Po osemnástich mesiacoch bolo jej telo nájdené neporušené. Bola vyhlásená za patrónku Peru, Filipín a celej Ameriky.
Pomoc: patrónka záhradníkov, obchodníkov s kvetmi, pri zraneniach, proti vyrážkam, pri pôrodoch, pri rodinných sporoch;
„Milosť nedosiahneme, ak nebudeme znášať utrpenia. Všetci po celom svete by vyhľadávali radšej ťažkosti, choroby a muky ako šťastie, aby získali neoceniteľný poklad milosti. Nikto by nenariekal nad krížom ani nad útrapami, s ktorými sa môže stretnúť, keby poznal váhy, na ktorých sa vážia a rozdeľujú ľuďom.“ (sv. Ružena Limská)
