Spovedník a duchovný sprievodca svätej Faustíny
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 1. november 1888, Nowosady, Bielorusko
Smrť: 15. február 1975 (86-ročný), Białystok, Poľsko
Beatifikácia: 28. september 2008, Benedikt XVI.
Sviatok: 15. február
Životopis: Narodil sa na poľsko-litovskom pohraničí v zbožnej a vo vlasteneckej rodine. Od mladosti mal túžbu stať sa kňazom. Preto vstúpil do seminára a v roku 1914 bol vysvätený za kňaza. Horlivo pracoval vo farskej pastorácii a zároveň rozvíjal vzdelávacie a sociálne aktivity. Počas vojny svojou kňazskou službou pomáhal vojakom a všetkým postihnutým vojnovými udalosťami. Dlhé roky pôsobil ako profesor, vychovávateľ a spovedník v seminári vo Vilniuse a v Białymstoku. Žil ideálmi kňazskej svätosti a prejavoval veľkú pozornosť formácii kňazov. V roku 1933 sa stal spovedníkom a duchovným sprievodcom svätej Faustíny. Vo svojom Denníku Sopočko píše: „Sú pravdy svätej viery, ktoré sú akoby známe a hovoríme o nich, ale im dobre nerozumieme ani nimi nežijeme. Tak to bolo so mnou, pokiaľ ide o pravdu Božieho milosrdenstva. Toľkokrát som rozmýšľal o tejto pravde v meditáciách, zvlášť na duchovných cvičeniach, mnoho ráz som hovoril o tom v kázňach a opakoval v liturgických modlitbách, ale neprenikol som do jej obsahu a jej významu pre duchovný život; zvlášť som nerozumel, a ani som nemohol súhlasiť s tým, že Božie milosrdenstvo je najväčšou vlastnosťou Stvoriteľa, Vykupiteľa a Posvätiteľa. Potreboval som spoznať jednoduchú, svätú dušu, úzko spojenú s Bohom, ktorá – ako verím – z Božieho vnuknutia mi o tom povedala a motivovala ma k štúdiu, skúmaniu a rozmýšľaniu na túto tému. Tou dušou bola blahej pamäti sestra Faustína (Helena) Kowalská z Kongregácie dcér Matky Božieho Milosrdenstva, ktorá postupne dosiahla, že dnes považujem záležitosť úcty k Božiemu milosrdenstvu za jeden z hlavných cieľov svojho života.“ Faustína na jeho žiadosť začala písať svoj Denníček. Otec Sopočko sa postaral o to, aby maliar Eugeniusz Kazimirowski, Sopočkov kolega z univerzity, namaľoval aj prvý obraz Božieho milosrdenstva podľa usmernení sestry Faustíny. Stal sa apoštolom Božieho milosrdenstva a usiloval sa o oficiálne schválenie tohto kultu. Založil Kongregáciu sestier milosrdného Ježiša. V roku 1959 Svätá stolica zakázala uctievanie Božieho milosrdenstva (ako to svätá Faustína predpovedala vo svojom Denníčku). Sopočko pôsobil ako profesor pastorálnej teológie do roku 1962. Posledné týždne a dni svojho života prežil vo veľkorysej podriadenosti Božej vôli, zmierený s Bohom a ľuďmi. Zomrel vo svojej izbičke v sobotu večer v deň spomienky na svätého Faustína, patróna sestry Faustíny Kowalskej.
Pomoc: Białystok, bohoslovci, formátori, spovedníci a duchovní sprievodcovia, apoštoli a ctitelia Božieho milosrdenstva.
„Je to kňaz podľa môjho srdca, jeho úsilie sa mi páči. Skrze neho šírim útechu pre trpiace a utrápené duše; cez neho rád šírim chválu môjmu milosrdenstvu. Jeho myšlienka úzko súvisí s mojou myšlienkou, takže buď pokojná, pokiaľ ide o moju prácu, nedovolím, aby sa pomýlil. Povedz mu, nech sa ničoho nebojí, moje oči sú na ňom dňom i nocou. V jeho korune bude toľko drahokamov, koľko bude duší zachránených touto prácou.“ (Slová Ježiša sestre Faustíne o Michalovi Sopočkovi)
